TOPOĽČANY. Mal len 27 rokov, keď sa jeho život úplne zmenil. V máji uplynie rok od vážneho úrazu Adriána Macka z Topoľčian. Utrpel ho v zahraničí.
Pri páde sa udrel do hlavy tak nešťastne, že pre krvácanie do mozgu upadol do kómy. V Srbsku, kam odišiel za tetou a prácou, poistenie nemal. Poskytli mu len neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Pomocnú ruku mu podali kamaráti, mesto a najmä sociálna pracovníčka topoľčianskej nemocnice Mária Dostálová. Spolu s Marcelou Kotesovou, vedúcou sestrou zo zariadenia Náruč v Solčanoch, kde je umiestnený, približujú v rozhovore ťažkú situáciu, v ktorej sa mladý muž ocitol.
Ako ste sa dozvedeli o Adriánovom stave?
Mária Dostálová (ďalej MD): Ambasáda v Srbsku kontaktovala mesto Topoľčany, aby vyriešili Adriánovu situáciu. Keďže som sociálnou pracovníčkou v nemocnici, mesto oslovilo mňa a začala sa vzájomná spolupráca medzi mestom, kamarátmi a ľuďmi, ktorých sa jeho príbeh dotkol.
Viete, čo presne sa mu stalo?
MD: Ambasáda mi poskytla číslo na tetu a ja som sa s ňou skontaktovala. Len stručne mi opísala, že mal úraz. Bol niekde na chate a nešťastne padol. Ďalšie podrobnosti nemám k dispozícii.
Čo sa dialo ďalej?
MD: Riešila sa neodkladná zdravotná starostlivosť. Keďže nemal poistenie, iba ho zoperovali a necelý mesiac bol v kóme. Keď sa prebral, nemocnica v Srbsku chcela následne robiť preklad.
Absolvoval v zahraničí len jednu operáciu?
MD: Áno, iba jednu. Operovali ho hneď po úraze, keď upadol do kómy. Ďalej sa už iba čakalo.
Zo Srbska išiel rovno do topoľčianskej nemocnice?
MD: Áno, cesta trvala približne sedem až osem hodín. Zvažovala som prepravnú službu zo Slovenska a Srbska. Záchranka zo Srbska bola lacnejšia, ako keby išla od nás. Zo Slovenska a späť by to stálo vyše tritisíc eur, takto to vyšlo cez dvetisíc.
V akom stave bol po prevoze na Slovensko?
MD: Mal dosť preležanín. Bol v stave ako po úraze, ale určite sa lekári v Srbsku snažili. Zlatí boli aj tí, čo ho prevážali. Záchranná služba mi všetko vysvetlila aj napriek rečovej bariére. Mala som na telefóne svojho syna a rozprávali sa po anglicky. Všetko, čo som potrebovala, mi preložil.
Aké rozsiahle je poškodenie?
Marcela Kotesová (ďalej MK): Je po krvácaní do mozgu, po operácii, ale aké poškodenie tam nastalo k tomu sa môže vyjadriť iba lekár. Nevieme sa posunúť ďalej, nevieme do akého štádia to prešlo, čo sa poškodilo a čo nie.
Podarilo sa vám vypátrať jeho príbuzných? Ako reagovali?
MD: Jeho mama už nežije a otec odmieta spoluprácu. Na tetu ma nakontaktovala ambasáda a cez políciu som vypátrala nevlastnú sestru, sesternicu a babku. Tá ho chodí navštevovať, je umiestnená v inom domove v Topoľčanoch.
Nakontaktovali sme sa aj na uja, tiež umiestneného v sociálnom zariadení. Čo sa ale týka pomoci, väčšinou sú to kamaráti a cudzí ľudia.
Teta má svoju rodinu, tak to určite nie je jednoduché. Sestra má malé dieťa , tiež sa nedá od nej vyžadovať pomoc, pomôže ako sa dá. Určite by mala byť v prvom rade rodina, no nie vždy je to možné. To sa dá pochopiť. Nemôžeme nikomu nič vyčítať.
Kto to všetko hradil?
MD: Po založení transparentného účtu som to uhradila na základe príspevkov od jeho kamarátov a darcov. Nevedela som ako ďalej, kde zobrať peniaze. Teta peniaze na prevoz nedokázala poskytnúť.
Za tri dni sa podarilo vyzbierať tritisíc eur. Z peňazí, ktoré zostali, som mu kúpila antidekubitný matrac a antidekubitné ponožky, pretože mal veľké dekubity na pätách a v driekovej časti. Všetko bolo zverejnené na transparentnom účte.
V akom stave je teraz?
MK: Treba ho polohovať, umývať, kŕmiť, ošetrovať. Je úplne odkázaný na pomoc iných osôb, sám nedokáže vôbec nič.