KRÁSNO. Slovensko je považované za krajinu s najvyšším počtom jaskýň na obyvateľa v Európe. Desiatky nových jaskýň objavujú jaskyniari každý rok. Niektoré majú len zopár metrov, na preskúmanie iných nestačia ani dlhé mesiace.

Najrozsiahlejší je systém Demänovských jaskýň, dlhý vyše 49 kilometrov. Najhlbší je systém Hipmanových jaskýň v Nízkych Tatrách, ktorému chýba len meter, aby dosiahol hĺbku pol kilometra.
Krasové územia Nízkych Tatier však možno len ťažko porovnávať s krasovými územiami Tribeča, kde sú rozlohy krasových hornín pomerne malé.
V starších prameňoch sú zmienky o jaskyni v lome
Jedným z ich najnovších pracovísk je jaskyňa v Krásne v okrese Partizánske, s veľkým potenciálom. Na návrh starostu dostala názov podľa miestneho pomenovania lokality - Jaskyňa pod Andelíčkom.
Celkom novým objavom ale možno nebude. V staršej literatúre sa objavujú zmienky o zaniknutej jaskyni na Chríbe, pri obci Krásno.
"U nebohého kronikára z Krásna existuje dobová pohľadnica z roku 1920, ktorá zobrazuje jaskynný útvar na vrchnej strane skaly, ktorá už je odťažená," hovorí historik Vladimír Lemeš. "Čiže sa vedelo o existencii jaskyne v masíve. V tej dobe ju obývali potulní cigáni," dodáva.
Priestory, ktoré jaskyniari objavili, sú podľa neho spodnou vetvou jaskyne, ktorá je zahĺbená v masíve Chríbu.
Predpoklad, žeby sa mohlo jednať o rovnakú jaskyňu, vyjadrila aj geologička Tribečského múzea "V obci Krásno na temene Chríbu existovala jaskyňa, ktorú však v roku 1945 rozstrieľali a tým pádom sa vchod do jaskyne zasypal," hovorí.
Ťažbu ukončili po nešťastnej udalosti
Len niekoľko desiatok metrov od jaskyne sa totiž nachádza kameňolom. Vznikol viac ako sto rokov dozadu, keď bolo v tejto oblasti potrebné rozšíriť cestu.
"V roku 1895 získal licenciu na ťažbu prírodného kalcia barón Friesenhof, miestny statkár a šľachtic" hovorí Lemeš. "Zistil, že dosahuje vyššie výnosy, keď tým vápenným pieskom hnojí polia," vysvetľuje.