PEČEŇANY. Sama rakovinu prekonala. Dnes pomáha premôcť strach z liečby iným a upozorňuje na potrebu včasného záchytu ochorenia.
Rakovina prsníka je najčastejšou onkologickou diagnózou u žien. Štatistiky ukazujú, že až jedna z ôsmich žien bude počas svojho života čeliť tomuto onkologickému ochoreniu. Čím skôr je ochorenie identifikované, tým je prognóza lepšia.
Matka štyroch detí, ERIKA KRAMÁROVÁ z Pečenian v okrese Bánovce nad Bebravou, mala po diagnóze zmiešané pocity. Nikdy sa však nevzdávala.
"Postavila som sa k tomu tak, že to je choroba ako každá iná. Aj keby by mi to malo zachrániť život len o pár rokov, stálo by to za to. Rozhodla som sa urobiť pre to všetko," hovorí.
Kedy ste prekonali rakovinu prsníka?
V roku 2015. Bola som operovaná, aj som sa liečila na onkológii v Topoľčanoch.
Ako ste sa to dozvedeli?
Prišla som na to vďaka svojej dcére Kristínke. Vtedy mala tri roky. Vymýšľali sme, šteklili sa a ona ma buchla do prsníka. Na druhý deň som si povedala, že ma podozrivo bolí.
Začala som si prehmatávať prsník a našla som si uzlinu. Vedela som, že asi bude zle. Moja mama zomrela ako 45-ročná na rakovinu prsníka.
Stalo sa to v sobotu a ja som to hneď v pondelok išla riešiť s gynekológom. Ten ma odporučil na sono, odtiaľ som išla na biopsiu a tam potvrdili, že je to zhubné. Teraz 24. apríla bude deväť rokov, čo ma operovali.
Odvtedy chodíte pravidelne na prehliadky?
Áno. Môžem si zaklopať, že zatiaľ chodím len na pravidelné kontroly, je to pod kontrolou. Teraz už chodím do Bratislavy.
Aké boli vaše pocity, keď vám to oznámili? Čo človek cíti, keď sa dozvie, že má rakovinu?
Mala som zmiešané pocity. Viem, že mnohé dievčatá sa zrútili, plakali. Ja som zostala zaskočená. Ale tým, že som si tú uzlinu našla, už som nejak podvedome tušila, že to asi nebude dobré.
