Počas kúpacej sezóny stúpa počet infekcií spojených s vodnými aktivitami.
S nepríjemnými komplikáciami sa môžeme stretnúť v každom prostredí. Potenciálna hrozba nemusí číhať len vo vodnej nádrži, ale aj v horúcej vírivke, ktorá je navštevovaná celoročne.
Dermatovenerologička DOMINIKA BAŠTEKOVÁ v rozhovore spomína, prečo je ťažké hovoriť o skutočnom počte prípadov cerkáriovej dermatitídy u nás, aké hrozby môžu číhať v teplej vode a kedy je nutné navštíviť kožnú ambulanciu.
S ktorými infekciami vyvolanými vodnými mikroogranizmami v sladkovodnom prostredí sa dermatovenorológovia v ambulanciách stretávajú?
V prostredí sladkých vôd je to najčastejšie cerkáriová dermatitída vyvolaná parazitmi a vírivková dermatitída, ktorú radíme medzi bakteriálne ochorenia.

Predpokladám, že počet pacientov stúpa s príchodom letného počasia, keď ľudia trávia množstvo času pri vode.
Čo sa týka cerkáriových infekcií, určite áno. Vzhľadom na naše klimatické podmienky sa s maximom týchto prípadov v praxi stretávame od júna do septembra. Prispieva tomu nielen samotná kúpacia sezóna, ale aj životný cyklus vyvolávajúcich parazitov.
Cerkárie potrebujú určitú teplotu, aby boli schopné prežiť a rozmnožovať sa. Ideálna teplota na ich uvoľňovanie z medzihostiteľských slimákov sa pohybuje medzi 17 až 25 °C.
Pri vírivkovej dermatitíde tento faktor odpadá, pretože vyvolávajúca baktéria Pseudomonas aeruginosa nemá svoju sezónnosť a vírivky či teplovodné bazény sú navštevované celoročne.
Cerkáriová dermatitída na Slovensku nepatrí medzi povinne hlásené prenosné ochorenia. Úrad verejného zdravotníctva minulý rok uviedol, že jej výskyt zatiaľ v krajine nezaznamenali. V susedných Čechách sa o jej výskyte hovorí pomerne často. Ako to teda je, môžeme sa s ňou stretnúť aj u nás?
Tým, že ochorenie nie je povinne hlásené, je ťažké hovoriť o skutočnom počte prípadov. Prispieva tomu aj fakt, že na Slovensku je cerkáriová dermatitída zrejme i často poddiagnostikovaná a jej výskyt podhodnotený.
Jedným z dôvodov môže byť samotný priebeh infekcie, ktorá sa často prejavuje veľmi mierne a málokedy si vyžaduje vyhľadanie lekárskej pomoci. Bolo by príliš optimistické domnievať sa, že sa na Slovensku s cerkáriami nemôžeme stretnúť.
Dosť jasne na to poukazujú aj samotné čísla prípadov cerkáriovej dermatitídy z okolitých európskych krajín, ktoré majú podobné klimatické podmienky.
V rozhovore sa dozviete aj:
- Ako spoznať príznaky parazita v tele,
- kedy je vhodné vyhľadať lekársku pomoc,
- aké hrozby číhajú v horúcej vode,
- ako si môžu ľudia stav neúmyselne ešte viac zhoršiť,
- ktoré dve ochorenia sú typické svojím rýchlym šírením,
- ako im nedať šancu?
Kto je pôvodcom ochorenia?
Za infekciu zodpovedajú larvy vtáčích motolíc, nazývané cerkárie. Ich životný cyklus je viazaný na prostredie sladkých stojatých vôd. V našich podmienkach sú to hlavne prírodné kúpaliská a nádrže.
Rezervoárom týchto parazitov sú vodné vtáky, z nich najmä kačice a labute. Sladkovodné slimáky následne slúžia ako medzihostitelia, pomocou ktorých sa cerkárie uvoľňujú do plytčín, kde náhodne napádajú kúpajúceho sa človeka.
Aké sú príznaky tohto parazitárneho ochorenia?
Počiatočným príznakom je svrbenie nasledované tvorbou drobných červených škvŕn či vyrážok pripomínajúcich štípance od komárov. Svrbenie sa môže dokonca stupňovať a svoje maximum dosahuje zhruba po desiatich hodinách až dvoch či troch dňoch od kúpania.
Vyrážka sa vyskytuje na miestach priamo vystavených kontaminovanej vode, takže oblasti kože kryté plavkami sú obvykle chránené.
Je pri spozorovaní príznakov vhodné vyhľadať lekársku pomoc?
U väčšiny pacientov kožné prejavy spontánne odoznejú do jedného až dvoch týždňov aj bez liečebného zásahu.
V prípade výraznejšieho kožného postihnutia, pretrvávajúcej tvorby vyrážok či výrazného diskomfortu v dôsledku svrbenia je na mieste navštíviť kožného lekára.
Ako ste už naznačili, ľudia si nepríjemné infekcie nemusia priniesť len z prírodných kúpalísk. Existujú aj hrozby, ktoré na nich číhajú v horúcej vode, ako sú vírivky a vyhrievané bazény.
Presne tak, v týchto teplých vodách sa totiž môžeme stretnúť s číhajúcou hrozbou v podobe pseudomonád. Ide o baktérie, ktoré sa bežne vyskytujú v okolitom prostredí, hlavne vo vode a v pôde.
Pri nedostatočnej údržbe a čistení víriviek a bazénov dokážu tvoriť na stenách alebo v potrubnom systéme biofilmy. Takto sa voda opakovane kontaminuje a kúpajúce sa osoby sú vystavené riziku infikovania.
Platí to najmä pre deti, ktoré nemajú kožnú bariéru ešte natoľko odolnú, aby si s týmito baktériami poradila.
Akú dobu po kúpaní môžeme na koži spozorovať prvé príznaky?
Prvé prejavy možno na koži spozorovať za niekoľko hodín až päť dní po kúpaní. Často je výsev sprevádzaný aj rôzne intenzívnym pocitom svrbenia.
Dokážu si ľudia pri podozrení na vírivkovú dermatitídu pomôcť aj doma? Kedy je potrebné vyhľadať lekára?
Aj v prípade vírivkovej dermatitídy platí, že kožné prejavy väčšinou bez stopy vymiznú do 14 dní. Pri pretrvávaní vyrážky alebo jej zhoršovaní aj napriek domácej starostlivosti je vždy lepšie obrátiť sa na odborníka.
Navyše, rôzne protizápalové a protisvrbivé prípravky, po ktorých doma ľudia často siahnu, môžu stav neúmyselne ešte viac zhoršiť. Najmä ak sa nejedná o spomínanú infekciu. Nie každá vyrážka po kúpaní vo vírivke je totiž automaticky vírivková dermatitída. Pri pochybnostiach je vždy lepšie konzultovať odborníka.
Dôvodom návštevy špecialistu by takisto malo byť objavenie červených fľakov na dlaniach alebo chodidlách, ktoré môžu túto infekciu ojedinele doprevádzať.
Množstvo ľudí má dnes už vírivku aj doma. Ako možeme zabrániť patogénu, ktorý ochorenie spôsobuje, aby sa v nej usadil? Prípadne ako ho zničiť?
Na elimináciu patogénnych pseudomonád je nevyhnutná hlavne správna údržba víriviek či vyhrievaných bazénov. Zvlášť kritickým faktorom je úprava dezinfekcie a pH vody.
Podľa odporúčaní by sa mala dodržiavať koncentrácia voľného chlóru v hodnotách 1 - 3 mg/l a pH vody v rozmedzí 7,2 - 7,8. Alternatívne možno využiť aj modernejšie metódy, ako je UV sterilizácia vody.
Okrem toho je potrebné dbať na bežné čistenie aj menej dostupných povrchov, odstraňovanie organických nečistôt, výmenu starej vody a výmenu filtrov.
Miesta ako sú kúpaliská, plavárne a wellnesy sú na prenos rôznych infekcií vďačné. Aké ďalšie neviditeľné hrozby tu číhajú?
Vlhké a teplé prostredie bazénov, sáun a spŕch predstavuje ideálne podmienky na prežitie mnohých infekčných častíc. Strašiakom sú tu najmä vírusové a plesňové ochorenia.
Sú to zároveň miesta, kde chodia ľudia najčastejšie bosí. U vnímavých osôb je potom už len krôčik k tomu, aby si odtiaľ priniesli aj nejaký suvenír v podobe vírusových bradavíc či plesní.

U detí sa relatívne často stretávame aj s moluskami, čo sú belavé tumorčeky veľkosti špendlíkovej hlavičky. Ich pôvodcom je poxvírus, u bradavíc je to ľudský papilomavírus.
Oba dva sú typické svojím rýchlym šírením. Z úvodne malých či nepočetných prejavov sa pomerne rýchlo vedia vytvoriť desiatky až stovky. Z toho dôvodu je ich treba včas podchytiť a čo najrýchlejšie odstrániť.
V mnohých prípadoch domáce metódy liečby nevedú k zlepšeniu. Pri pretrvávaní kožných zmien preto netreba čakať, ale včas navštíviť kožnú ambulanciu.
Akými krokmi možno znížiť riziko infekcie?
Prevencia spočíva hlavne v nosení vlastnej obuvi v spoločných priestoroch šatní, bazénov či spŕch. Takto použitú obuv je treba pravidelne dezinfikovať a vyvarovať sa jej používaniu v domácom prostredí.
Obzvlášť nohy je po okúpaní potrebné dôkladne vysušiť a zo zásady nezdieľať uteráky, ponožky ani obuv s inými osobami. Okrem preferovania vzdušnej obuvi treba dbať aj na pravidelnú výmenu ponožiek.