PARTIZÁNSKE. Počas víkendu sa v Partizánskom konalo podujatie Víkend otvorených parkov a záhrad, ktorého cieľom je priblížiť krásu parkov a záhrad a podporiť ich ochranu a údržbu.
Myšlienka otvárania parkov a záhrad a sprístupňovania ich hodnôt verejnosti sa funguje v krajinách po celom svete na podnet Rady Európy od roku 2018. Tento rok sa nesie v téme Päť zmyslov v záhrade.
V Topoľčanoch rozbiehajú výstavbu druhej etapy cyklistického okruhu, vyjde na viac ako dva milióny Čítajte Na úvod prvého ročníku podujatia v Baťovianskej záhrade organizátori odhalili na červených lavičkách tabuľky s menami významných Baťovcov. Neodradilo ich ani daždivé počasie.
Nesú mená významných Baťovcov
Baťovany vznikli na území hornonitrianskej obce Šimonovany, kde zlínska firma Baťa postavila v roku 1938 závod na výrobu obuvi. Po prudkom rozvoji továrne získala v roku 1948 obec spolu s osadou Baťovany štatút mesta pod spoločným názvom Baťovany. O rok neskôr mesto, na znak uznania účasti miestneho obyvateľstva v SNP, premenovali na Partizánske.
Prvú dvojicu lavičiek, ktoré stoja oproti sebe, pomenovali po Tomášovi Baťovi, ako zakladateľovi obvuníckej firmy Baťa a Jánovi Antonínovi Baťovi, ktorý bol na čele firmy, keď Baťovany vznikali. "Sú oproti sebe ako dvaja nevlastní bratia," približuje Miriam Miková z občianskeho združenia Skrášľovací spolok Partizánske.
Lavička, ktorá ponúka výhľad na kostol dostala meno po jeho architektovi, Vladimírovi Karfíkovi. Svoju lavičku má aj Jiří Voženílek, ktorý stojí za návrhom regulačného plánu pre Baťovany. Miesto na sedenie pri vonkajšej učebni dostalo pomenovanie po riaditeľovi miestnej Baťovej školy práce, Alexandrovi Ondrašíkovi.
Po Františkovi Jurajovi Fackenbergovi, ktorý bol architektom baťovskej výstavby je pomenovaná posledná lavička s výhľadom na mesto, ktorého bol dlhé roky súčasťou.
"Samozrejme, Baťovany by si zaslúžili oveľa viac mien, ale my máme len šesť červených lavičiek," dodáva Miriam Miková. Verí, že časom k nim pribudnú ďalšie.
V článku sa dočítate aj:
- Aké odkazy na Baťovskú tradíciu možno v záhrade nájsť,
- akou raritou sa môžu pochváliť,
- čo chcú v záhrade ďalej vytvoriť?
Posledný nezastavaný pozemok
Čarovná oáza pokoja s názvom Baťovianska záhrada vznikla na jeseň 2019 vďaka dvom občianskym združeniam a pomoci ďalších dobrovoľníkov. Ich prvým motívom bolo zachrániť priestor, ktorý mal byť rozparcelovaný na viacero menších záhradiek.
Kedysi tu ploty neexistovali, všetky záhrady boli prepojené a v ich strede vznikali detské ihriská.
"Uvedomili sme si, že to je posledný baťovský pozemok, ktorý ešte nie je zastavaný a treba ho nechať ľuďom," hovorí jedna zo zakladateliek Baťovianskej záhrady o mieste, kde v minulosti tiež stálo detské ihrisko. Záhrada dnes slúži ako komunitný priestor pre všetky vekové kategórie.
"Všetko robíme systémom zdola hore. Prv než vznikol nejaký návrh Baťovianskej záhrady sme sa stretli ľuďmi, s deťmi, so seniormi, ktorí nám povedali čo by si v takom priestore predstavovali," približuje Miriam Miková vznik záhrady. Ich predstavy preniesla na papier záhradná architektka Miroslava Dobiášová.
Ľudia priestor využívajú na oddych, opekanie, rôzne aktivity i kultúrne akcie. Deti ju navštevujú vo voľnom čase i v rámci vyučovania, organizujú sa tu brigády i priateľské posedenia. Priestor povýšili na záhradu, ktorá učí a vzdeláva.
Financie získavajú predovšetkým grantovým spôsobom a darmi od sponzorov, doteraz tu preinvestovali približne 60-tisíc eur. Väčšina práce v záhrade je však dobrovoľnícka.
Odkazy na Baťovskú tradíciu
"Málokto si uvedomuje, že Baťovany boli jediným baťovským ideálnym priemyselným mestom v strednej Európe, ktoré bolo vybudované naozaj do veľkej miery," hovorí Miková.
Každá časť mesta mala svoju funkciu, priemyselnú, oddychovú, športovú, či na bývanie, a nadväzovala jedna na druhú.
Odkazov na Baťovskú tradíciu možno nájsť v záhrade veľa. Zadná časť záhrady s lavičkami a pocitovým chodníkom vyzerá pri pohľade zhora ako odtlačok topánky.
Ako stolíky a miesta na sedenie slúžia tzv. baťovské sánky, na ktorých sa kedysi nosil tovar. Boli predchodcom dnešnej palety. V nasledujúcich týždňoch majú pribudnúť i tabuľky s baťovskými heslami.
V záhrade sú vysadené ovocné stromy pôvodných odrôd, ktoré kedysi rástli pri baťovských domčekoch. Od sponzora majú k dispozícii záhradný domček so zelenou strechou, dažďovú vodu zbierajú do niekoľkých nádrží.
Vďaka snahe o recykláciu sa môžu pochváliť skutočnou raritou. "Kedysi bol zo záhrady výhľad na výškovú budovu v Partizánskom, ktorá bola postavená za čias komunizmu, aby prekryla výhľad na kostol," približuje Miková.
Keď budovu v roku 2020 zbúrali, mesto zo sutiny vyrábalo a predávalo recyklát. "Výškovú budovu už nevidíme, ale časť nej leží tu. Je to dobrý základ na chodník," vysvetľuje Miková.
Prednú časť záhrady plánujú revitalizovať. Vznikne oddychová zóna, kde môže človek tráviť čas sám, so svojimi myšlienkami, s knihou. V dažďovej záhrade sa nachádzajú ryby, ktoré tvorili deti z keramického ateliéru Veľké Bielice.
V zadnej časti záhrady sa nachádza vonkajšia učebňa. Vzniknúť tu má i biotopický hrací kopec pre deti. Nechýba vŕbový tunel, či pumptrack a v pláne je aj výstavba pódia.
Bohatý víkend
V Baťovianskej záhrade sa chcú inšpirovať aj záhradnou terapiou, ktorej sa v ďalšom bode programu venovala psychologička Mária Gablíková.
"Zase je tu prepojenie s firmou Baťa, ktorá veľa vecí riešila na základe psychologických výskumov, po poradách so psychológmi a veľmi zapájali zeleň," približuje Miková. Na túto tému nadväzovala prednáška historika Zdeňka Pokludu zo Zlína: Zelený Zlín - zelené Baťovany.
V sobotu doobeda podujatie pokračovalo hrami pre deti s herničou Agi, poobede mali na programe návštevu inšpiratívnej záhrady i aromaterapiu pre telo a dušu.
Raňajky v tráve v obklopení prírodou boli naplánované na nedeľné ráno. Počas celého dňa boli v záhrade k videniu záhradné keramické diela Nory Daňovej.
Poobede návštevníkov čakala komentovaná prehliadka Baťovianskej záhrady s priblížením histórie, tvorby návrhu a budovania tohto skvostu. Program zakončila koncertom umelkyňa Dominika Belanská.
