TOPOĽČANY. „Prvýkrát sme robili v novej nemocnici laryngektómiu (chirurgické odstránenie hrtana, pozn. red.). Trvala od ôsmej ráno do dvanástej v noci. Viete, aký sme mali ventilátor?" spomína anestéziológ Alfonz Fábik na počiatky anestéziologicko-resuscitačného oddelenia (ARO) v topoľčianskej nemocnici pri príležitosti osláv polstoročnice.
„Ručne sme dýchali, striedali sme sa so sestrou každých päť až desať minút," približuje podmienky, ktoré v minulosti neboli až také výnimočné.
Dopravná nehoda v areáli Agrokomplexu má obeť, senior zraneniam napokon podľahol Čítajte Za päťdesiat rokov prešlo oddelenie výraznou zmenou. Postupne prichádzali ďalší lekári, zmenili priestory, zdokonaľovala sa resuscitačná starostlivosť, otvorili nové ambulancie, pribúdali nové prístroje a do praxe sa zavádzali nové vyšetrovacie metódy, diagnostické a liečebné postupy.
Súčasné priestory nevyhovujú
Na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny liečia pacientov trpiacich závažnými, život ohrozujúcimi ochoreniami 24 hodín denne. V súčasnosti tam pracuje 17 lekárov a 33 sestier, sanitári a ďalší personál. Za minulý rok personál oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny vykonal 3047 celkových a 857 spinálnych anestéz.
V pláne do budúcnosti je rekonštrukcia tohto lôžkového oddelenia v spojení s jednotkou intenzívnej starostlivosti pre ostatné interné, ale aj chirurgické odbory.
„Aktuálne priestory pre našich pacientov nevyhovujú potrebám poskytovania intenzívnej starostlivosti dnešnej doby, a preto túto potrebu vnímame ako veľmi intenzívnu a pracujeme na tom, aby to bolo čím prv," hovorí súčasný primár.
Na nové oddelenie majú už nejakú dobu vypracovaný kompletný projekt.
„Žiaľbohu, politickým rozhodnutím došlo k tomu, že tento projekt je odložený a čakáme na jeho realizáciu v prípade, že sa nájde iný spôsob financovania," hovorí primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) Pavel Kukučka.
Sťahovanie celého oddelenia do súčasných priestorov prebehlo v auguste 2004. Rok predtým v nemocnici otvorili anestéziologickú ambulanciu, kde sa pacienti pred operáciou podrobujú veľmi podrobným vyšetreniam.
Počiatky anestéziológie na Slovensku
Rozvoj anestéziológie sa vždy odvíjal od dejín chirurgie. Nemocnice na prelome 19. až 20. storočia neboli prispôsobené na poskytovanie chirurgickej starostlivosti.
Prvá éterová narkóza
Hľadanie efektívnych spôsobov, ako zmierniť bolesť pacientov, bolo jedným z hlavných motorov pokroku v oblasti anestézie. Počiatky modernej anestézie siahajú do polovice 19. storočia, keď sa vo svete začali prvé verejne prezentované pokusy o znecitlivenie pacienta počas chirurgických zákrokov.
Lekári a vedci neúnavne skúmali rôzne látky a techniky, snažiac sa nájsť riešenia, ktoré by umožnili bezpečnejšie a pohodlnejšie vykonávanie chirurgických zákrokov. Toto úsilie viedlo k objaveniu a postupnému zavádzaniu rôznych anestetík, medzi ktoré patril aj éter, chloroform a dokonca aj kokaín, ktorý sa v minulosti bežne používal na lokálne znecitlivenie.
Prvá verejná éterová narkóza bola podaná v roku 1846, čo znamenalo prelomový moment v dejinách medicíny. William Morton dokázal s jej pomocou pacientovi úspešne odstrániť tumor na krku.
Na našom území sa anestéziológia začala formovať len o rok neskôr, keď bola v dnešnej nemocnici Na Františku v Prahe podaná prvá éterová narkóza.
„Väčšinou sa v nemocniciach riešili interné ochorenia a len čiastočne sa vykonávali menšie chirurgické výkony," vysvetľuje Mária Mičúneková, vedúca sestra oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny v Topoľčanoch.
Na Slovensku v 19. storočí vzniklo len jedno nemocničné chirurgické oddelenie, a to v Krajinskej nemocnici v Bratislave. Práve tu sa v roku 1891 uskutočnili prvé dva úspešné cisárske rezy. O dvanásť rokov neskôr vykonali aj prvú apendektómiu, chirurgické odstránenie slepého čreva.
„Otázka spôsobu anestézie zostáva nezodpovedaná pre neexistujúce operačné záznamy," hovorí Mičúneková.
Posteľové oddelenia v tej dobe neboli, prvé vzniklo až v roku 1966 v Košiciach. Lekári, ktorí poskytovali anestéziu, boli vyčleňovaní spomedzi chirurgov, pretože systematické vzdelávanie v tejto oblasti ešte neexistovalo.
„Prelomovým bol rok 1963, keď prví absolventi odboru anestéziológie získali atestáciu a mnohí z nich začali pracovať ako ústavní anestéziológovia. Avšak v roku 1968 väčšina z týchto odborníkov bohužiaľ emigrovala," dodáva vedúca sestra.
Vznik anestéziologicko-resuscitačného oddelenia (ARO) v topoľčianskej nemocnici
V topoľčianskej nemocnici sa v prvopočiatkoch znecitliveniu pri operáciách venovali rádové sestry a ošetrovatelia jednotlivých operačných oddelení.
Odbor sa posunul v roku 1959 vďaka doktorovi Jozefovi Kotlebovi, ktorý do praxe zaviedol techniku endotracheálnej intubácie, aplikáciu anestetík a svalových relaxancií. Zároveň sa venoval zaškoleniu lekárov chirurgického oddelenia a prvých anestéziologických sestier.
„Anestéziologická služba sa vtedy zabezpečovala takým spôsobom, že vždy musel slúžiť chirurg, ktorý bol schopný poskytnúť anestéziu," približuje Mičúneková.
V článku sa dočítate aj:
- ako sa starali anestéziológovia a sestry o bezpečnosť pacienta pred érou monitorov,
- prečo oproti bežným nemocniciam kedysi ďaleko predbehli dobu,
- s akým omeškaním ku nám prichádzala anestézia s bezpečnými plynmi?
V roku 1970 nastúpil na oddelenie Elemír Mišovec so zámerom venovať sa anestéziológii. O tri roky neskôr sa stal prvým primárom novovzniknutého anestéziologicko-resuscitačného oddelenia a okresným anestéziológom.
„Osobitnú pozornosť venoval výchove mladých lekárov, s každým chodil osobne na operačné sály, kde zdôrazňoval povinnosť zachovať si chladnú hlavu v každej situácii, pretože splašený anestéziológ vyplaší všetkých," pripomína výroky prvého primára ARO Mária Mičúneková.
