PODHRADIE. Pod Topoľčianskym hradom vrcholia prípravy na netradičný festival, ktorí návštevníkov prinúti pozrieť sa na svet trochu inak. Mnohé inštalácie a diela, ktoré budú na obdiv už túto sobotu, sú stále v procese tvorby.
Do ulíc mesta sa vrátili elektrické kolobežky, ľudia môžu jazdiť lacnejšie Čítajte "Zbierala som pôdu z Prahy, z Bratislavy a z Bánoviec nad Bebravou, kde som sa narodila a keď som prišla na festival, zozbierala som pôdu aj odtiaľto," približuje svoju tvorbu obmotávajúc hrdzavý drôt červenou niťou mladá umelkyňa a aktivistka Klára Kusá.
Sústreďuje sa na vytváranie nových objektov prostredníctvom recyklácie a upcyklácie.
Pôdu nanášala na odpadové plátno, ktoré našla, vo viacerých vrstvách. Počas návštevy areálu Pažite, kde sa festival koná, si všimla stromy so železnými drôtmi zarytými do kôry. Rozhodla sa tieto drôty odstrániť a použiť ich v inštalácii.
"Prepojila som to s históriou môjho mesta počas druhej svetovej vojny a pôsobenia Jozefa Tisa. Vo fonde Slovenskej tlačovej kancelárie som našla štyri archívne fotografie. Zasiahla som do nich červenou niťou, čo je prvok, ktorý prepája inštaláciu," hovorí s tým, že zatiaľ je to celé v procese úvah. Stále sa dozvedá nové veci, ktoré sa snaží transformovať do diela.
V priestoroch Pažite sa niektorí umelci nachádzajú už týždeň dopredu a tvoria výhradne pre festival. Hosťom v malej obci na severozápadnom okraji okresu Topoľčany je napríklad aj grécka kurátorka, Lydia Chatziiakov spolu s Bilalom Yilmazom, izraelský interdisciplinárnym umelcom.
Ten pri tvorbe svojich sochárskych objektov a inštalácií využíva najčastejšie prácu so svetlom, zvukom, pohybom a interakciou. Počas festivalu plánuje nasvietiť aj Topoľčiansky hrad.
Študenti reprezentujú jednotlivé médiá
Navečer, dva dni pred festivalom, sa v areáli nachádzali prevažne študenti a absolventi Akadémie umenia v Banskej Bystrici. "Vybrala som študentov zo všetkých katedier, ktoré máme na fakulte," približuje Natália Šimonová, doktorandka na Fakulte výtvarných umení Akademie umení v Banskej Bystrici.
"Pobudli tu týždeň a koncentrovane pracovali v tomto prostredí. Taktiež navštívili aj múzeum, galériu a rôzne inštitúcie v Topoľčanoch, aby pochopili aj históriu mesta a jeho okolia," hovorí.
Šiesti študenti majú, či už jednoznačnejšie alebo nejednoznačnejšie, reprezentovať jednotlivé médiá.
V článku sa ešte dočítate:
- akým spôsobom sa prepájajú jednotlivé témy s dielami umelcov,
- aká je budúcnosť zimného turizmu na Slovensku,
- ktorú zaniknutú usadlosť v okolí skúmal výtvarník a dizajnér Ľubomír Slovinský,
- aké netradičný branč zažijú návštevníci v nedeľu,
- čím zahája festival o veľkých témach - Polia budúcnosti?
"Odlievam časti pôdy. Používam sadru a vytváram negatívy súčasného stavu pôdy a parciel, ktoré sa tu nachádzajú," približuje nad skúšobnými odliatkami Tereza Antolová. Spoločne s Milošom Mozdíkom chcú v priestore vytvoriť vlastnú parcelu, ktorá sa bude vymykať spomedzi ostatných.
V diele Dávida Bátoru, čerstvého absolventa Akadémie umení možno pozorovať expanziu mesta Topoľčany do priestoru. "Príde mi zaujímavý rozmer tej topografie. Keď sa mapuje mesto, je všetko tvarovo geometricky presné, precízne a zase v prípade prírody je to také fluidné, viac dynamické," vysvetľuje.
Na tvorbu si vybral mapy Topoľčian z rôznych historických prostredí. Najstaršiu, z 18. storočia, porovnáva s mladšími mapami. "Vnímam tu boj medzi tým prírodným a tým ľudským, mestským, a s tým pracujem," dodáva.
Vedúci, zle je! Alebo ako bude vyzerať vidiek v roku 2050
Cieľom organizátorov je prostredníctvom umenia, kultúry a hlavne vzájomným dialógom pomôcť vysporiadať sa so zmenami v dnešnom svete. Chcú inšpirovať ľudí k tomu, aby veci menili k lepšiemu. Zdôrazňujú význam a potenciál vidieka. Diela na festivale sú navzájom poprepájané a mnohé reagujú na diskusie a prednášky, ktoré v priestore zaznejú.
