SOLČANY. Klasicistický kaštieľ v Solčanoch, ktorý dlhé roky chátral, čakajú čoskoro veľké zmeny. Výstavný kaštieľ, obklopený rozsiahlym parkom, dala na začiatku 19. storočia postaviť kniežacia rodina Odescalchiovcov, pochádzajúca z Talianska.
Staršie ročníky ešte spomínajú na časy, keď veľkostatok v mene majiteľov spravoval správca Lukáč, ktorý nechal kaštieľ čiastočne prestavať.
"Kaštieľ bol veľmi pekný, ja som tam za pani chodievala s mliekom. Do parku sa nesmelo chodiť," spomína na svoje detstvo Mária Spáčilová zo Solčian.
Pamätá si aj svoj posledný rozhovor s kastelánom. "Čo som počula doma, to som aj povedala. Reku, pán veľkomožný, prečo ste ešte tu? Vy ste Žid, čo už nejdete? Lebo prídu Nemci a vás zoberú. Povedal, že veď oni už pôjdu. V tú noc aj odišli," hovorí.
Po skončení vojny sa do kaštieľa dostal ktokoľvek. Seniorka spomína na krásne tapety i honosné točité schodisko, keď tam chodili ako deti vystrájať. "Len parkety bolo treba ešte položiť. Bola ich tam hromada ale ľudia ich rozkradli, keď nebolo čím kúriť," dodáva.
Do ulíc mesta sa vrátili elektrické kolobežky, ľudia môžu jazdiť lacnejšie Čítajte Niekoľko desaťročí stojí národná kultúrna pamiatka neďaleko Topoľčian napospas počasiu, vandalom a najmä zubu času. Solčanci ešte spomínajú na časy, kedy v kaštieli navštevovali ordinácie lekárov a slúžil ako kultúrne stredisko. V priestoroch fungovalo aj kino.
"Priestory sa využívali aj na vyučovanie. Pri kostole bol prvý stupeň základnej školy, do kaštieľa chodili žiaci druhého stupňa. Keď v obci postavili školu, žiaci sa presťahovali," hovorí Karol Babčan starší zo Solčian. Spomína aj na vyhlásené výstavy drobnochovateľov a volejbalové ihrisko, ktoré stálo za kaštieľom.
V areáli sídlila i vychýrená cukráreň. Po presťahovaní ZDŠ do nových objektov vznikla v priestoroch výrobňa zákuskov, ktorá výrobkami zásobovala predajne v okrese. Pamiatkou na niekdajšiu výrobu je dnes už len starý nápis "CUKRÁREŇ" na spustnutej budove.
Musím byť blázon, hovorí nová spolumajiteľka
Súčasní majitelia niekdajšieho sídla talianskej kniežacej rodiny iniciujú obnovu celého objektu. Kaštieľu sa rysuje nová budúcnosť.
Minulý rok ho odkúpila spoločnosť G Way, ktorú založili manželia Anna a Souheil Ghannamovci. "Sama sebe hovorím, že musím byť blázon, lebo zdravý človek si nezaviaže na krk takúto ruinu," hovorí so smiechom spolumajiteľka kaštieľa Anna Ghannamová.
Kaštieľ v Solčanoch
Z podnetu Augustínovej ženy Anny Odescalchiovej sa začalo krátko po roku 1818 s výstavbou nového, reprezentačného sídla Odescalchiovcov. V polovici 20-tych rokov 19. storočia tu už stál výstavný kaštieľ v klasicistickom slohu.
Augustín Odescalchi založil v obci cukrovar, vo svojom čase najväčší v Uhorsku. Ten zanikol koncom 60-rokov 19. storočia a existujúce výrobné priestory Odelcalchiovci využili na zriadenie pálenice.
Posledný veľkostatkár žijúci v Solčanoch, Lívio Odescalchi, zomrel v roku 1938 a je pochovaný v rodinnej hrobke na miestnom cintoríne. Po jeho smrti veľkostatok v jeho mene spravoval správca Lukáč. Kaštieľ nechal čiastočne prestavať, čím do istej miery stratil na umeleckej hodnote.
Po konfiškácii majetku Karola Odescalchiho, ktorý žil v Budapešti, bol kaštieľ s parkom pridelený novozriadenej štátnej meštianskej škole. Sídlilo v nej zdravotné stredisko, bol tu zriadený aj byt pre lekára. Prízemné priestory kaštieľa boli adaptované na kultúrny dom.
Kaštieľ však postupne chátral, priestory sa vyprázdňovali a financie na obnovu pamiatky chýbali. Zdedila ho obec, ktorá ho dlhšiu dobu ponúkala na predaj. Majiteľov sa vystriedalo niekoľko, úspešne zrealizovať svoj zámer sa ale nikomu nepodarilo.
V roku 2004 obec predala chátrajúci kaštieľ ruskému investorovi, ktorý v ňom sľuboval zriadiť múzeum slovanskej vzájomnosti. S rekonštrukciou mal začať do roka, nestalo sa tak a kaštieľ bol o rok opäť na predaj.
Objekt opäť zmenil majiteľa, ktorý chcel v priestoroch vybudovať wellness centrum, jeho plány ale stroskotali keď nezískal štátnu podporu. V roku 2009 bol predstavený nový projekt Obchodnej a priemyselnej komory pre východné trhy. Komplex mal prejsť výraznou premenou, ktorej výsledkom mal byť projekt Palác Odescalchi. Mal sa stať miestom medzinárodných obchodných rokovaní. K realizácii opäť nedošlo.
(Solčany 1235 - 1985, Lukačka, Ján a kol. , (KN), SME)
Kaštieľ a priľahlé budovy kúpili na úver, park zostáva naďalej v majetku obce. Zo štyroch bánk, s ktorými rokovali bola len jedna ochotná uveriť ich projektu.
"Trhalo mi srdce vždy, keď som sem prišla a videla, že niet človeka, ktorý by to chytil a niečo by s tým urobil," hovorí čo bolo jej hlavnou motiváciou bojovať za obnovu pamiatky v centre obce. S kaštieľom má smelé plány.
Chcú otvoriť špecializované zariadenie pre ľudí s Alzheimerom
Bývalé hospodárske budovy, v ktorých sa nachádzal dom deputanta, maštale i kočiareň, sa majú zmeniť na špecializované zariadenie pre ľudí s Alzheimerom. Ich vlastníkom je Občianske združenie Náruč Senior & Junior, zriaďovateľ centier sociálnych služieb dlhodobej starostlivosti v Bratislave i v Solčanoch.
Jedným z dôvodov na rekonštrukciu je rozšírenie kapacity pre klientov sociálnych služieb. V zariadení, ktoré v obci prevádzkujú majú plno. "Máme v poradovníku do päťdesiat ľudí, ktorých musíme posielať ku konkurencii," približuje spolumajiteľka.
Poukazuje pri tom na fakt, že Slovensko má jednu z najrýchlejšie starnúcich populácií v Európe. Do roku 2030 má byť na Slovensku o 200 percent ľudí nad 85 rokov viac ako je dnes. "Dnes nám nestačia kapacity, dnes nám nestačí personál, dnes nám nestačia financie. Tento štát na to vôbec nie je pripravený." hovorí Anna Ghannamová.
Sociálne služby sú podľa nej zákonmi na Slovensku neúmerne a neefektívne obmedzované, financovanie je nedostatočné. Príjem za sociálne služby im neumožňuje ani opravu budov a zariadení, nieto ešte investície do inovácií.
"Nehovoriac o mzdách, kde sme na totálnom chvoste európskej únie. Tam nemáme šancu dorovnať sa ani Čechám, kde je priemerná čistá mzda zamestnanca v sociálnych službách už 1 500 eur, u nás je to približne 780 eur a pritom sme vzišli z jednej krajiny," dodáva.
Vybudovaním nového zariadenia sa vytvorí ďalších tridsať miest pre klientov a minimálne 28 nových pracovných príležitostí. Prvú fázu rekonštrukcie plánujú financovať z Plánu obnovy. Zariadenie by malo byť dokončené do dvoch rokov, s rekonštrukciou plánujú začať tento rok.
Finančne udržateľný komplex
Na obnovu prízemia hlavnej časti kaštieľa, ktorú majú vo vlastníctve spoločnosti využijú vlastné zdroje, nakoľko výzva Ministerstva kultúry sa budov v súkromnom vlastníctve netýka. Celú časť, ktorú kastelán v minulosti zbúral, dostavajú do pôvodnej podoby.
V článku sa dočítate aj:
- akým spôsobom chcú návštevníkom pripomenúť zakladateľov kaštieľa,
- prečo prístavbu, ktorú postavili družstevníci za komunistov zbúrajú, a čo vyrastie na jej mieste,
- pre koho budú určené nové byty v kaštieli?
V kaštieli má vzniknúť reštaurácia i sála na usporiadanie svadieb, rodinných osláv, či školení. Uvažujú aj nad možnosťou obnoviť v kaštieli cukráreň s kaviarňou. "Trocha by sme chceli vrátiť aj niečo, na čo boli Solčanci zvyknutí," hovorí Ghannamová. Služby budú dostupné nielen pre klientov zariadenia, ale aj širokej verejnosti.
"Nestačí keď niekde získate zdroje a postavíte stavbu. Musíte mať premyslený projekt tak, aby sa sám dokázal uživiť," ozrejmuje. Komplex má byť finančne udržateľný a bude získavať aj ďalšie zdroje ako rezervu pre opravy a investície.
Vymyslený majú modul spolupráce medzi občianskym združením a spoločnosťou. Napríklad za stravu, či služby práčovne bude súkromná firma platiť občianskemu združeniu, čím získa občianske združenie zdroje na opravy a inovácie. Na všetko, čo sa nedá platiť z dotácií a platby klientov na to nestačia.
Vytvoriť chcú aj galériu historických obrazov a artefaktov, ktorá návštevníkom pripomenie zakladateľov kaštieľa. "Samozrejme, len v kópiách, pretože väčšina originálov je na Červenom kameni a zvyšok bol zničený, ukradnutý alebo rozobraný," hovorí.
Postavia kliniku i nájomné byty
Chýbajú im ešte zdroje na opravu a rekonštrukciu reliéfov, na ktoré sa chcú pokúsiť získať financie z Ministerstva kultúry, keďže pamiatka je zaradená do zoznamu kultúrnych pamiatok, ktoré majú byť prioritne obnovené.
Nevkusnú prístavbu, ktorú družstevníci postavili za komunistov plánujú zbúrať, kvôli nevyhovujúcej statike. Na jej mieste vyrastú nájomné byty a menšia fyzioterapeutická klinika, ktorú chcú financovať z vlastných zdrojov.
"Kliniku môžu využívať klienti zariadenia, aj ľudia zvonka. Ide o franšízu, ktorá je overená v Škandinávii, aj v Rakúsku," hovorí podnikateľka. Na Slovensku bude novinkou. Vhodná je napríklad pre ľudí po operáciách, po porážke, pre športovcov po úrazoch, ale aj pre seniorov, u ktorých je tvorba svalovej hmoty obmedzená rôznymi ochoreniami a diagnózami.
Nájomné byty, ktoré vyrastú na základoch pôvodnej stavby budú mať regulované nájomné. Na financovanie výstavby chcú využiť úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Pôvodne uvažovali zriadiť v priestoroch denný stacionár, za súčasných slovenských legislatívnych podmienok ho však považujú za finančne neudržateľný.
Byty majú vytvoriť iný model komunitného súžitia. Nebudú určené len pre seniorov, ale i pre jednotlivcov alebo mladé rodiny, ktoré neprekročia stanovený príjem. Ak im to v zóne ochrany parku umožnia, vybudujú aj malé predzáhradky. Rozšíriť služby plánujú v budúcnosti aj o domácu opatrovateľskú službu.
Presun do zariadenia má byť pre seniorov menej traumatizujúci
"Byty chceme ponúkať prioritne seniorom, ktorí dnes žijú vo veľkých rodinných domoch. Z hľadiska energetickej náročnosti ich nedokážu ťahať z dôchodku a cítia sa tam možno už aj osamelí, lebo veľa detí dnes už nežije v trojgeneračných domoch s rodičmi " približuje Ghannamová.
Každý rok pribúdajú v zariadeniach osamotení seniori, ktorých deti sú v zahraničí. Návštevy im chodia zriedkavejšie. "Vznikajú z toho traumy, ktoré musí personál riešiť dobrovoľníckymi aktivitami, či hľadaním individuálnych dobrovoľníkov. Toto je problém, o ktorom nikto nehovorí. On tu je a bude stále stúpať, my to potrebujeme riešiť," vysvetľuje.
Rodinné domy navyše chátrajú, pretože zdroje na ich obnovu chýbajú. Prínosom podľa nej môže byť aj možnosť vyriešiť si otázku dedičstva ešte počas života. "My to v tých zariadeniach vidíme. Mnohí seniori majú strach, že sa ich deti budú hádať a súdiť o majetok. Možno sa mnohým uľaví, lebo nebudú zomierať s nevysporiadanými vecami ohľadne majetku," hovorí.
Za menej stresujúci považuje aj presun nájomníkom do inštitucionalizovanej starostlivosti v prípade, že ich stav sa bude časom zhoršovať. Prostredie a ľudí, ktorí tam pracujú, už budú poznať.
"My sme v tomto výnimočný národ, táto služba tu bola dlho tabuizovaná. Často to bola hanba dať matku alebo otca do zariadenia, čo dnes už samozrejme neplatí a nemôže platiť. Pretože dnes sa ten vek predlžuje radikálnym spôsobom," približuje. Najmä v pokročilejších štádiách demencie a Alzheimerovej choroby je odborná starostlivosť často potrebná i vítaná.
Bývanie s gráciou
Koncept trvalo udržateľného projektu podľa nej môže dokázať, že z historických budov nemusia byť len drahé hotely pre bohatých ľudí, ktoré si málokto môže dovoliť. "Naozaj môžu slúžiť verejnosti a aj ľuďom, ktorí možno nemajú na drahé hypotéky. Ale napriek tomu, že nemajú vysoký príjem, môžu bývať s gráciou," hovorí. Podľa toho je pomenovaný i celý projekt - Grácia.
V logu sa vynímajú štyri stĺpy, ktoré sú najviditeľnejším historickým artefaktom kaštieľa. Prezentácia projektu bude rovnako stáť na štyroch pilieroch - starostlivosti o seniorov, dostupnom bývaní, spoločenskom vyžití a starostlivosti o zdravie.
"Ja si myslím, že to môže byť komplex, ktorý je vo svete bežný, len u nás na to nikto nie je zvyknutý," predostiera. S ústretovosťou pri realizácii sa stretávajú v obci, na stavebnom úrade i u pamiatkarov. Spoločne hľadajú prieniky vysneného a možného.
Michalov hrad ožíva v podobe 3D modelu. Fotograf zhmotnil všetky hrady v pohorí Tribeč Čítajte Vzťah k obci si spolumajiteľka novej Grácie nadobudla postupne. "Nikto nechce veriť, ale je to naozaj pravda. Keď sem idem, vždy svieti slnko. Ešte sa mi v živote nestalo, žeby som sem prišla a bolo by zamračené alebo pršalo," hovorí a považuje to trochu za znamenie, že v Solčanoch je vítaná.
"Ja to hovorím veľmi otvorene, na dôchodok sa sem chcem presťahovať. Takže si to staviam trošku aj pre seba. Mne sa táto obec veľmi páči. Žijú tu úžasní ľudia, aj nás prijali pekne, za čo som veľmi vďačná," dodáva.
