BOŠANY. Nepochybne najvýznamnejšou pamiatkou v Bošanoch je obrovský renesančný kaštieľ Bossányiovcov, nachádzajúci sa priamo v centre obce. Dnes pýcha celej dediny ešte pred niekoľkými rokmi pripomínala ruinu.
Za národnú kultúrnu pamiatku bol kaštieľ vyhlásený v roku 1963. Ako to už ale na Slovensku s historickými skvostami často chodí, budova chátrala a jej stav bol každým rokom žalostnejší. Zachrániť sa ju rozhodol miestny rodák, podnikateľ Ján Miškeje.
Jedlá krása kvitne iba jeden deň. Ľaliovky slovenského šľachtiteľa pestujú po celom svete Čítajte "Prekvapilo ma, že sa to otec rozhodol kúpiť, celé to bolo rozbité, zhorené. Taká jazva Bošian. Teraz sa na to pekne pozerá, ale keď sa na to pozriem spätne, každý ho od kúpy odhováral, že či je blázon. Že načo mu to bude, jedine rozbiť a na tehly," hovorí syn Martin Miškeje.
Okolo kaštieľa chodieval denne do základnej školy. Spomína si aj na požiar strechy, v tých časoch navštevoval len prvú triedu. O deväť rokov neskôr sa kaštieľ dostal do vlastníctva jeho rodiny a doslova vstal z popola.
Pri rekonštrukcii i sám priložil ruku k dielu. Spomína, ako počas prázdnin čistili nádvorie i park plný stavebnej sutiny. V minulosti stála v parku maštaľ, rovnako ako na pozemkoch pri kaštieli, ktoré sú dnes zastavané bytovkami.
Hoci ho rozhodnutie otca v tom čase prekvapilo, ako sám hovorí, akceptoval ho. "Dobre, kúpil si kaštieľ," hovorí so smiechom Martin Miškeje. Dnes je spoločne s bratmi jedným z hrdých majiteľov honosnej pamiatky. Vo vonkajších priestoroch, pod stanom, bude dokonca 7. septembra organizovať aj vlastnú svadbu.
Sponzora nezohnal, kaštieľ kúpil sám
Usporiadať v prekrásnych priestoroch kaštieľa svadbu túžia mnohé páry. Vydajachtivé nevesty už oslovujú majiteľov. Aj na tento účel majú totiž slúžiť priestory po kompletnej rekonštrukcii.
"Vnútri je to, žiaľ, ešte rozostavaný objekt, ktorý stále potrebuje dosť peňazí. A keďže granty sú poskytované len obciam, mestám, vyšším územným celkom a nie súkromným firmám, nebude to tak skoro," vysvetľuje Ján Miškeje.
Dnes úspešný podnikateľ hovorí, že na kúpu ho museli nahovoriť. Najskôr pracoval dvadsať rokov ako štátny zamestnanec. Pôsobil aj ako riaditeľ kriminálnej polície v Partizánskom. Po dvadsiatich rokoch využil možnosť odísť do výsluhového dôchodku a začal podnikať.
"Trochu sa mi začalo dariť a vtedy ma oslovili poslanci obecného zastupiteľstva, aby som sa nejakým spôsobom pozrel na tú kultúrnu pamiatku, či by som nenašiel nejakého sponzora alebo budúceho vlastníka, ktorý by to dokázal zrekonštruovať," hovorí.
Keď nikoho nezohnal, povedal si, že to dá aspoň pod strechu. "Možno sa podarí vybaviť nejaké eurofondy," hovoril si v tom čase. To sa, žiaľ, nepodarilo, všetky podané žiadosti mu zamietli. Ďalšie už podávať nehodlá.
Postoj štátu k národným pamiatkam mu pripomínajú už len odmietnutia zarámované na stenách kaštieľa. A tak krôčik po krôčiku, už 17 rokov, postupne buduje kaštieľ z vlastných zdrojov. Koľko doň vložil peňazí, už ani nepočíta.
Kultúrny stánok pre Bošancov
Využitie hlavných priestorov mal premyslené už od začiatku. V kaštieli chce vytvoriť kongresové centrum na organizovanie podujatí. Do veľkej spoločenskej sály sa vojde až 120 ľudí. Slúžiť má aj ako kultúrny stánok pre obyvateľov najväčšej obce v okrese Partizánske, ktorý tu chýba.
"Máme síce spoločenskú sálu, ktorá slúži ako kino či divadlo, ale nemáme priestor, ktorý by bol na rovnej ploche," vysvetľuje. "Taký, ako je spoločenský dom v Partizánskom alebo obyčajný kultúrny dom v Solčanoch či v susedných Nedanovciach," hovorí.
Keď kaštieľ v roku 2007 kupoval, aj obec mu sľubovala, že na spoločenskú sálu prispeje. V tom čase ale pôsobil ako poslanec v obecnom zastupiteľstve, preto nepovažoval za transparentné, aby s ostatnými schvaľoval finančné prostriedky na dotáciu vlastného objektu.
"Potom bol v obecnom zastupiteľstve môj syn. Teraz tam síce nie je nikto z nás, ale už nebudem žiadať peniaze od obce. Vzhľadom na ekonomickú situáciu je mi aj trápne o to žiadať," hovorí. V tejto fáze v tom už navyše zmysel nevidí. O pár rokov by malo byť všetko hotové.
Z parku sa poobede stáva korzo
Priľahlý park využívajú svadobné páry zatiaľ len na fotenie. Okolie kaštieľa je verejnosti voľne prístupné, hoci ho obopína vysoký múr. "Mamičky s kočiarmi sem chodia v nedeľu. Poobede tu je korzo, čo ma teší. Robili sme to pre ľudí a bolo by chybou, keby sme to pred ľuďmi zatvárali," hovorí podnikateľ.
Údržba rozprávkovej záhrady s jazierkom si vyžaduje množstvo práce, na ktorú zamestnáva viacero ľudí. "Záhradníka, veľmi šikovného, a dôchodcov, ktorí si chcú privyrobiť, lebo na jedného by toho bolo veľmi veľa," myslí si.
Ľutuje len to, že sa do úpravy okolia nepustil o niečo skôr. Stromy, ktoré v parku vysadili, zatiaľ nie sú vysoké, 17-ročné stromy by dnes už vyzerali úplne inak.
Vo veľkom jazierku plávajú koi kapre, v minulosti sa na tomto mieste nachádzala vodná priekopa. Dokonca celý kaštieľ bol obohnaný vodným valom. Vo svojich počiatkoch plnil hlavne obrannú funkciu.
Ku kaštieľu viaže Miškejeho aj citový vzťah. Sídlila tu ľudová škola umenia, v ktorej sa sedem rokov učil hrať na akordeón. "Pamätám si, že sa kúrilo kachľami. Mohol som byť taký tretiak, keď tu učil Aurel Hogen, a poslal ma do pivnice pre uhlie. V tej pivnici som sa vtedy strašne bál. Poznal som ten objekt, vedel som, čo tu bolo," spomína.
Z podzemia, v ktorom sa schovávali deti pred bombardovaním počas druhej svetovej vojny a priestory slúžili aj ako väzenie, má vzniknúť vináreň. V kaštieli chcú formou franšízy otvoriť aj kaviareň. V prípade rôznych eventov a udalostí bude k dispozícii reštaurácia.
V článku sa dočítate aj:
- aký bude koncept zamerania renesančného kaštieľa po rekonštrukcii,
- čo malo spôsobiť zrútenie veže zo 16. storočia,
- aké boli podnikateľove počiatočné predstavy o rekonštrukcii a v čom ho pamiatkari usmerňovali.
Liek na neplodnosť
V apartmánoch kaštieľa svojho času prenocovala i uhorská a česká kráľovná, rakúska arcivojvodkyňa Mária Terézia s manželom Františkom I. Lotrinským. Máloktorému slovenskému panskému sídlu sa dostalo takej cti.
Existujú dohady o tom, že práve v kaštieli Bossányiovcov splodili najznámejšiu francúzsku kráľovnú. "Približne o deväť mesiacov, v novembri 1755, sa narodila Mária Antoinetta," prezrádza Ján Miškeje.
