TOPOĽČANY. Pôda, na ktorej v minulosti vznikali cintoríny, sa kedysi považovala za posvätnú. Často vznikali priamo pri kostoloch a pre ľudí boli nielen miestom posledného odpočinku, ale aj útočiska.
Ukazuje sa však, že mnohým cintorínom sa nedostávalo vždy dostatok pozornosti. Pracovníci úradu na ochranu pamiatok v prechádzajúcom storočí jeden z mestských cintorínov označili za miesto verejného pohoršenia, z ktorého sa stáva smetisko.
Zo strachu z nákazlivých chorôb presúvali cintoríny ďalej od obydlí
Dnes už zaniknutý cintorín sa nachádzal okolo kaplnky Panny Márie Karmelskej, v lokalite, ktorej sa v Topoľčanoch hovorí ľudovo Smrtka. Kaplnka dlhú dobu svojej histórie slúžila prevažne pre smútočné obrady pri rozlúčke so zosnulými.
Historický skvost sa stane miestom nehy a ľúbosti. Ide o najväčšiu rekonštrukciu v dejinách kaštieľa Čítajte "Starý cintorín na Krušovskej ulici za hradbami mesta vznikol z potreby nového miesta na pochovávanie. Najstarší cintorín okolo kostola sv. Ondreja sa už zaplnil hrobmi, do toho prišiel aj veľký požiar v roku 1731, ktorý poničil kostol s cintorínom a veľkú časť námestia," približuje historik Bohuš Sasko z Tribečského múzea v Topoľčanoch.
Na jeho okraji bola krátko pred rokom 1750 postavená aj menšia pohrebná kaplnka. Ako historik ďalej vysvetľuje, nariadením Jozefa II. , ktorým sa snažil zabrániť šíreniu nákazlivých chorôb, by sa aj tak pôvodný cintorín pri kostole už nemohol používať a musel by byť presunutý ďalej od obydlí.
Hroby ničili kozy a ošípané
"Podľa kroniky mesta sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo zrušiť doterajšie cintoríny k 31. decembra 1899. Mesto v roku 1900 zakúpilo pozemok pre nový rímskokatolícky cintorín," hovorí Sasko.
Obidva cintoríny na Krušovskej ulici boli ale v neuspokojivom stave. Z hlásenia z roku 1922 sa dozvedáme, že na väčšom sa pásli kozy a ošípané, ktoré tak ničili hroby.
"Aj z toho dôvodu sa mesto rozhodlo rozšíriť kostnicu v severovýchodnom rohu pristavaním menšieho domčeka pre strážnika. Od cesty bol ohradený vysokým múrom, zvyšné tri strany cintorína však chránilo iba drôtené pletivo," doplnil.
V roku 1933 sa jeho rozloha zdvojnásobila. Bol rozdelený na viacero tried, podľa ktorých sa určoval poplatok za pohreb. "Neznáme osoby sa mali pochovávať na najlacnejšie miesto, deti do šesť rokov v ľavej časti starších priestorov, samovrahovia v blízkosti kostnice," hovorí historik.
V článku sa dočítate aj:
- K čomu dospeli pracovníci úradu na ochranu pamiatok, keď v roku 1939 zisťovali stav pamätihodností v meste,
- aké vzácne náhrobné kamene sa na cintoríne nachádzali,
- čo bolo v lokalite objavené počas záchranných archeologických výskumov.
Cintorín so vzácnymi náhrobnými kameňmi bol v dezolátnom stave
Starý cintorín pri kaplnke bol dlhodobejšie mimo hlavného záujmu a mesto sa oň neveľmi staralo.
"V auguste 1937 žiadal Karol Pistl o exhumáciu mŕtvej starej mamy a svojho otca a prenesenie ich pozostatkov na novší cintorín," približuje zo svojich zistení Bohuš Sasko. Dôvodom mala byť zlá starostlivosť o cintorín a snaha o zachovanie piety pre mŕtvych.
