Bipédia, chôdza po dvoch nohách, má pre človeka isto nesporne veľa pozitív. Konanie našich vzdialených predkov, ktorí zoskočili zo stromov a osvojili si vzpriamené držanie tela, má však aj negatívne dôsledky. Dosvedčí to každý, kto trpí chronickou bolesťou chrbta či kĺbov.
Udáva sa, že až 90 percent ľudí trpí počas svojho života bolesťami chrbta, ktoré sú spôsobené rôznymi príčinami. Môže za nimi byť svalové napätie, chybná poloha tela, sedavý životný štýl, obezita, následky úrazu a mnohé ďalšie.
Koho ale navštíviť keď sa objaví nečakaná bolesť chrbta? Ľudia, ktorí hľadajú rýchle riešenie, si často podávajú kľučku u chiropraktikov. Fyzioterapeutka ERIKA JAMBOROVÁ ale upozorňuje, že manipulácie patria na Slovensku výhradne do rúk lekárov.
Zrekonštruovanú cestu z Veľkých Uheriec na Skýcov otvorili, poslúži aj ťažším vozidlám Čítajte Aby sa bolesť neopakovala, je potrebné odstrániť jej príčinu. Fyzioterapeuti na tom pracujú postupne, dôležitá je spolupráca a pravidelné cvičenia.
V rozhovore fyzioterapeutka s 35-ročnou praxou vysvetľuje, aký je rozdiel medzi chiropraxiou a fyzioterapiou, približuje ako možno u detí predchádzať vzniku skoliózy a radí, čomu by ste sa v prípade nečakanej bolesti mali radšej vyhnúť.
Z fyzioterapie sa údajne momentálne stáva jeden z najvyhľadávanejších odborov. Súhlasíte s tým? Pociťujete nárast pacientov?
Určite áno. Je to často opakovaná veta, ale dnešný životný štýl naozaj vedie k tomu, že fyzioterapia bude stále vyhľadávaný odbor aj v budúcnosti.
Sedenie, telefóny, ľudia sa nehýbu. Chýba osveta, prevencia ešte nie je taká rozbehnutá ako v iných odboroch. Rezervy vidím napríklad aj na školách.
Detskí pacienti ma v ambulancii často navštevujú s chybným držaním tela, čo je problém, ktorý by sa v rámci preventívnych cvičení dal riešiť aj na školách. V rámci telesnej výchovy by podľa mňa mohli byť zahrnuté pravidelné zdravotné cvičenia zamerané na chybné držanie tela.
V článku sa dočítate aj:
- Prečo teplý obklad nie je dobrý nápad,
- aké techniky používajú fyzioterapeuti, keď prídu pacienti v akútnom štádiu,
- ktorá fyzická aktivita je pre telo ideálna,
- čo môže signalizovať tŕpnutie končatín.
Ako to myslíte?
Sú náznaky, napríklad projekt športovej akadémie Mateja Tótha je výborná myšlienka, venuje sa všeobecnej pohybovej príprave detí. Keby bola väčšia osveta, bolo by menej detských pacientov s problémami chrbta.
Lekárov a fyzioterapeutov by navštevovali viac ľudia, ktorí majú vážnejšie zdravotné problémy. Taký skríning na školách, to mi chýba.
To je dobrá myšlienka. Zubári chodia, logopédi chodia, aj fyzioterapeuti by mohli.
Áno, bol taký záblesk spolupráce so športovou školou v Topoľčanoch. Škola tomu bola naklonená, ale nebol záujem skôr zo strany rodičov.
Dieťa bolo vyšetrené, spravila sa diagnostika. Keď sme diagnostikovali dieťa s vážnejším problémom, napísalo sa odporučenie rodičom a deti dostali vypracované brožúry s cvičeniami. Avšak, nemalo to veľkú odozvu a už som to potom ani neskúšala.
V akých prípadoch vás ľudia vyhľadávajú najčastejšie ?
Bolesti chrbtice, to je jednoznačné. Ale samozrejme, sú to aj pooperačné stavy, pacienti po zlomeninách, prípady výmeny kĺbov, cievnych príhod a rôzne iné. Tam kde je fyzioterapia potrebná. Potom prichádzajú deti s chybným držaním tela, so skoliózou. To je taká moja parketa, venujem sa tomu od začiatku praxe.
Môže prvotné príznaky, že sa niečo s chrbtom deje, zachytiť aj rodič? Kedy by mal spozornieť?
V prvom rade je rodič, ktorý by si to mal všimnúť. Avšak práve v tom najzraniteľnejšom období - v období puberty, kde nastávajú najväčšie zmeny, sa mnohé deti ani nechcú rodičom ukázať.
K tomu, že sa chrbát pokazí, prispievajú aj hormonálne zmeny, ktoré sa nedajú cvičením ovplyvniť. Ale oveľa častejšie sú zmeny vypracované používaním nesprávnych stereotypov. Dieťa má mobil pred sebou, hlava sklonená, chrbát skrútený v akomsi paragrafe. Už je len otázka času kedy sa chrbát pokriví.
Rozdiel je, či je tá skolióza pravá – hormonálna, kedy aj napriek úsiliu dieťaťa, rodiča či terapeuta si telo robí, čo chce, alebo je to skolióza len vypracovaná, kde vieme krásne s krivkami pracovať a pri ideálnej spolupráci dieťaťa a rodiča sú aj výsledky.
Pociťujú deti so skoliózou bolesti chrbta?
To je práve to, že skolióza nebolí. Nesťažujú sa na bolesť, tak rodič nemá tendenciu to riešiť. Keď bolí zub, musíte ísť k zubárovi. Skolióza začne bolieť vekom, ale vtedy už je neskoro.
Skolióza sa dá riešiť do ukončenia rastu, približne do dvadsiateho roku života, potom je to náročnejšie. Riešenie závisí od stupňa skoliózy, čím väčší stupeň, tým náročnejšie riešenie, napríklad korzet alebo operácia.
Pri tých mobiloch, predpokladám, dochádza k zmenám na krčnej chrbtici.
Áno. Čo ja môžem za tých 35 rokov praxe sledovať, lebo vtedy mobily len začínali, je, že chrbátik má iné zakrivenie.
V krčnej a driekovej chrbtici by mal byť chrbát prehnutý, takzvaná lordóza, hrudník a dolná krížová oblasť ohnutý, takzvaná kyfóza. V súčasnosti sa často stretávam s kyfózou v oblasti krčnej chrbtice. Tam už sa objavuje aj bolesť, svaly oslabujú a nastáva dysbalancia.
Ako ich možno cvičiť?
Z praxe viem, že deťom sa veľmi nechce cvičiť, česť výnimkám. Pre rodičov je to potom trápenie, že má dieťa naháňať do pravidelného cvičenia. Mne sa osvedčilo zapojiť cvičenie do bežných činností. Napríklad, keď chceš byť na mobile, tak v ľahu na bruchu a nie v sede. Áno, dovolíme mobil, ale má to svoju daň, budeš v tejto polohe.
A deti majú túto polohu veľmi rady, nebude to pre nich trápenie. Keď už na mobile trávia veľa času, tak aspoň v opore, kde zapájajú medzilopatkové svaly a neskracujú sa ohýbače bedrových kĺbov. Dieťa je vyslovene na túto polohu stavané a je to aspoň trošku kompenzácia voči sedeniu. Čiže dá sa aj takouto formou.
A zameriavame sa najmä na strečing. Poopravujeme skrátené svaly, ich dĺžky, posilníme oslabené svalstvo a keď sa vytvorí rovnováha vo svaloch, dieťa sa už vie pohybovať v správnych modeloch tzv. pohybových stereotypoch.
Oteplenie praje kožným infekciám. Najčastejšie impetigo ohrozuje najmä deti v kolektívoch Čítajte Čo robiť, keď dospelého zastihne nečakaná bolesť chrbta? Odporúčania, koho navštíviť, sú rôzne. Môže medzi nimi byť ortopéd, fyzioterapeut, masér, chiropraktik, či osteopatik. Na koho by sa mal najskôr obrátiť?
Ja som zdravotník, čiže bolesť v chrbte môže byť iba bolesť v chrbte, ale v jednom až dvoch percentách, keď je to napríklad v oblasti hrudnej chrbtice, môže bolesť signalizovať aj vážnejší problém. Keď mi sem príde pacient a vyslovene mi povie: mám bolesti na ľavej strane, ktorá mi vystreľuje do ľavej ruky, tak trvám na tom, aby išiel k lekárovi, pretože môže ísť o závažnejší problém ako napríklad infarkt myokardu.
Keď vidím, že u pacienta nenastáva zlepšenie, tak trvám na tom, aby navštívil obvodného lekára, pripadne odborného lekára. Spraví sa diagnostika a potom aj riešenie je cielené na danú diagnózu.
Zase by som bola zlý fyzioterapeut, keby som povedala, že človek s bolesťami chrbta by nemal ísť k fyzioterapeutovi. Ale naozaj si myslím, že práve fyzioterapeut najlepšie pomôže, pokiaľ ide o pohybový problém.
K chiropraktikovi prídete, niečo pukne. Pacient je spokojný, lebo sa mu uľavilo. Ale čo puklo? Nevieme. Je to také nešpecifické ale obľúbené, lebo pacient nič nemusí robiť. Fyzioterapeut vám dáva aj domáce úlohy a to už je náročnejšia cesta, aj keď efektívnejšia.
Legislatívne ani my, magistri fyzioterapeuti, nemáme oprávnenie robiť manipulácie, to majú iba lekári. A chiropraxia je v podstate manipulácia. Nevieme, či pacient nemá osteoporózu, či na kosti nie je nejaká cysta alebo niečo, čo by bolo kontraindikáciou. V takom prípade môže byť neodborná manipulácia veľmi nebezpečná.
Ako pracujete s pacientom vy? V čom spočíva hlavný rozdiel medzi fyzioterapeutom a chiropraktikom?
Hlavný rozdiel je v tom, že fyzioterapeut motivuje človeka, aby sa podieľal na tom, že si chce opraviť chybu, ktorá opakovane vyvoláva problém. Keď neodstránite príčinu, je len otázka času, kedy sa problém zopakuje. Samozrejme aj my máme limity. Niekedy by som potrebovala čarovný prútik.
Zatiaľ, čo u chiropraktika si ľahnete a pasívne len prijímate liečbu, u fyzioterapeuta musíte v terapii pokračovať aj doma. Takže, čo bude pre klienta, ktorý má nejaký problém, pohodlnejšie? Jasné, že mnoho ľudí chce problém rýchlo vyriešiť. Tak ľahnem, popukám, uľaví sa, idem domov. Ale prídem znova, znova a znova.
Fyzioterapeut chce, aby sa ponastavovali svaly, ovplyvnili dĺžky, napätie svalov a potom sa snaží mäkkými mobilizačnými technikami odstrániť blokádu. Je to oveľa šetrnejšie pre pohybový aparát. To je rozdiel medzi chiropraxiou a fyzioterapiou. Z praxe tiež viem, že pacient by mal ísť na manipuláciu výhradne k lekárovi.
Rozdiel je aj vo vzdelaní, čo všetko musí fyzioterapeut absolvovať?
Toto sa menilo aj počas mojej praxe. Keď som chodila do školy, študoval sa rehabilitačný pracovník na strednej zdravotníckej škole. O vysokej škole v odbore sa ani nechyrovalo. Potom sa robili pomaturitné špecializačné štúdiá, ale nakoniec prišla aj vysoká škola, čiže fyzioterapeutov teraz čaká bakalárske a magisterské štúdium.
Chiropraxia sa u nás neštuduje, skôr sa vzdelávajú len rôznymi kurzami, v zahraničí áno. Vykonávať chiropraxiu bez zdravotníckeho vzdelania je hazard. V zahraničí existujú školy, ktoré sa zaoberajú štúdiom chiropraxie a spolupracujú s lekármi aj s poisťovňami.
Mali ste aj klientov, ktorí majú skúsenosti s neodborným naprávaním?
Určite áno. Stalo sa mi, že sem prišiel pacient po neodbornom naprávaní v takom stave, že som ho musela odporučiť k neurochirurgovi .Muselo sa to riešiť operačne.
Je dostatok fyzioterapeutov?
Dostatok fyzioterapeutov určite je. Ale napríklad, mne stredná škola dala oveľa viac praktických zručností ako vysoká. Mali sme veľa praxe, zatiaľ čo na vysokej škole, a dajme tomu ešte na externom štúdiu, to je teória, teória, teória. Tam nemáte šancu získať dostatočnú prax.
Čiže, vysokoškolsky vzdelaných fyzioterapeutov je dostatok, ale fyzioterapeutov s praxou je veľmi málo, a žiaľ, často nemajú kde potrebnú prax získať.
Zdravotníckych zariadení v odbore fyzioterapia je v Topoľčanoch zopár. Vyštudovaných fyzioterapeutov je veľa, ale často svoju prax spájajú s kozmetikou, s masážnymi salónmi alebo s niečím iným. Čo nie je zakázané, je povolené.
Povedzme teda, že človek sa ráno zobudí s bolesťou chrbta. Čo by mal v takej situácii robiť? Mnohí hneď siahajú po tabletkách alebo náplastiach od bolesti.
Ja sa vždy pacientov pýtam, či majú doma zviera - mačku alebo psa, a či si všímajú, čo to zviera po prebudení robí. No cvičí, skoro jógu by som povedala. Aspoň môj pes sa prehne, ohne, ponaťahuje labky.
A určite nie preto, že by to bol pes fyzioterapeuta a naháňam ho do cvičenia. Zvieratá majú v sebe prirodzene zakódované, čo majú robiť. Rozdiel je aj v tom, že zvieratá sa hýbu oveľa viac ako my. My vieme čo treba robiť, len nám bola daná slobodná voľba a možnosť sa rozhodnúť, či sa hýbať budeme, alebo nie.
Čiže naozaj odporúčam sa ráno ponaťahovať, ako tá mačka alebo pes. Prvé, čo ráno urobíme, často býva, že siahneme po telefóne či káve. Lepšia kombinácia je zacvičiť si a dať si pohár vody. Aké jednoduché, že?
Keď je už veľká bolesť, napríklad hlavy, tak aspoň odmerať tlak, či to nie je niečo vážnejšie. Čo ale pacienti robia veľmi zle pri bolestiach chrbta, tak často siahajú po teple.
Bolí ma chrbát, dám si horúci obklad, elektrický vankúš, alebo horúci kúpeľ. Teplo vytvorí ďalšie prekrvenie a bolesť sa stupňuje. No a najhoršia je podľa mňa naozaj tabletka, pretože zakryjete bolesť, ale neriešite jej príčinu a bolestivé miesto poškodzujete ďalej.
