MALÉ UHERCE. Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci pripravili v Malých Uherciach veľkolepé oslavy.
Dni obce
Trojdňový program odštartovala v piatok 26. júla vernisáž výstavy na obecnom úrade. Časť, ktorú tvorili remeselné a poľnohospodárske nástroje, dobové riady, kroje a čepce, prezentovala život miestnych obyvateľov v minulosti.
„Obec nemá svoj vlastný kroj, je to modifikácia skačianskeho kroja. Ale sú to autentické kroje odtiaľto, od ľudí, ktorí ich nosili,“ približuje starosta obce Jozef Balážka.
Fyzioterapeutka: Mobily deťom nezakážeme, ale aspoň ich prinúťme správne si k ním ľahnúť Čítajte Návštevníkov zaujala najmä druhá polovica výstavy, ktorú tvorili fotografie zachytené prevažne v 50. – 60. rokoch minulého storočia. Na starých fotografiách vyhľadávali seba, svojich blízkych aj známych.
„Najstaršia fotografia pochádza z roku 1923, je to vysviacka zvona v kostole sv. Anny, ktorý máme aj v erbe,“ ukazuje starosta na veľkú čiernobielu fotografiu.
Nechýba ikonická tatrovka, či drevené hračky, ktoré slúžili deťom v škôlke pred päťdesiatimi rokmi. Za najväčší klenot v miestnosti možno považovať pôvodné, viac ako storočné harmónium z kostola.
„Dlho bolo odložené v Dome smútku. Čuduj sa svete, je funkčné,“ hovorí starosta, pričom spomína na mladosť, kedy pri ňom v kostole pravidelne stával. Počas vernisáže na vzduchovom klávesovom nástroji zahral organista Milan Turek.
Hudobný program doplnili spevom dve sestry z miestneho súboru Malkáči, ktorý vystúpil aj počas sobotňajšieho bohatého zábavného programu na ihrisku. Dni obce ukončili v nedeľu po hodovej svätej omši posvätením pamätnej lipy, ktorá je zasadená pred obecným úradom.
Náhľad do minulosti
Prvýkrát sa dedina spomína v roku 1274 ako obec a zem kráľovských služobníkov patriacou k oslianskemu dištriktu (okresu). Názov obce je doložený z roku 1274 ako Vgrich. Nálezy z mladšej doby kamennej však dosvedčujú skoršie osídlenie tohto kraja.
Na svahu vrchu Šípok existovalo neveľké, ale dobre stavané hradisko s dvojitým obranným násypom. Dodnes o tom svedčí názov lokality – Hradisko.
„Pád Veľkej Moravy zapríčinil, že kráľ Štefan I. upevňoval svoje postavenie v našej rodnej oblasti tým, že proti nepriateľom umiestnil do priestoru priečnej zníženiny za vrch Šípok svoje jednotky stráže – dodnes je určitá časť Šípku pomenovaná Stráž. Tieto strážne jednotky starí Slovania z okolitých obcí nazývali Uhri, Uhorci, Ugroch – odtiaľ možno vzniká aj dnešný názov našej obce Uherce. Pretože stráž Uhrov bola čo do počtu menšia ako vo Veľkých Uherciach, vznikli Malé Uherce,“ píše učiteľ Ján Pivarči v publikácii z roku 1999.
Malé Uherce boli od roku 1971 pričlenené k Partizánskemu. Na základe referenda, v ktorom občania vyjadrili súhlas na odčlenenie od mesta, sa v roku 1994 stali samostatnou obcou.
