"Deväťdesiat percent vychádzok sú neúspechy. Pekné zážitky, ale žiadne fotky. To zvykne mnohých odradiť," hovorí fotograf prírody MIROSLAV ONDRUŠ zo Solčian, ktorý roky pôsobí ako lesník na Liptove.
S fotografiou zápasiacich medveďov vyhral minulý rok prestížnu súťaž Czech Nature Photo. Začínajúcim fotografom radí, aby boli trpezliví, dôležité je vopred si naštudovať správanie zvierat.
V rozhovore prezrádza, ktoré pohorie je podľa neho na Slovensku najkrajšie, ako hodnotí víťaznú fotografiu tohtoročnej súťaže a opisuje svoje zážitky so šelmami v slovenských lesoch.
Ako ste sa dostali k foteniu?
Keďže mám rád prírodu, vyrastal som v podstate v lese a aj svoje prvé kroky som robil v lese, tak som chcel nejakým spôsobom zdokumentovať môj pobyt v prírode. Odmalička som nosil kameru alebo foťák so sebou. Najprv som fotil na kinofilm, potom, samozrejme, prišli digitálne fotoaparáty.
Seriózne som začal fotiť asi od roku 2004, keď som si kúpil prvý digitál a začal som sa tomu intenzívne venovať. Mal som nejaké objektívy, ktoré mi pasovali ešte z kinofilmu, tak som ich využíval. To boli také začiatky.
V rozhovore sa dočítate aj:
- Koľko času dokáže stráviť v kryte,
- aký je jeho názor na takzvané ZOO pre fotografov,
- ktoré zviera by chcel odfotiť, ale doposiaľ sa mu to nepodarilo,
- aký zážitok s vlkmi sa mu vryl do pamäti?
Aké motívy alebo objekty najradšej fotografujete?
Fotím všetko. Najradšej zvieratá, ale posledných päť, šesť rokov sa už venujem aj krajinkám, kvetinám, prírode ako takej. Fotím si potôčiky, les.
Kde najčastejšie zachytávate svoje snímky?
Samozrejme, najradšej fotím v okolí svojho bydliska. Pretože jednak mám na to čas, a keďže pracujem v lesníctve, foťák mám stále so sebou. Keď niečo zažijem, vidím aj cez deň, počas práce, tak si to viem odfotiť.
Potom fotím veľmi rád tam, kde som vyrastal, a to je moje milované pohorie Tribeč. Myslím si, že je to jednoznačne najkrajšie pohorie na Slovensku.
Ktoré miesta v pohorí Tribeč navštevujete keď idete fotiť?
V Tribeči mám najradšej Háj vŕšok, Hrdovickú, okolie Solčian. To sú moje srdcovky a potom do hrebeňa. Veľký Tribeč, Medvedí vrch či Javorový vrch.
Ktoré fotky z týchto lokalít sú pre vás najvzácnejšie?
Mám dudka nafoteného na Háj vŕšku, čo je pomerne vzácnosť. Nie je to pri hniezde, sedí na strome, na jar, počas jeho spevu pred párením, pri takzvanom toku.
Na Hrdovickú chodím rád fotiť vresy. Krajinky celkovo z Tribeča, kvietky a muflóny. Fotky muflónov mám celkom rád, lebo jelene sú aj na Liptove, ale muflóny nie. V poslednom období som chodil v okolí fotiť aj bobry.
Minulý rok ste sa zviditeľnili, keď ste s fotografiou zápasiacich medveďov vyhrali prestížnu súťaž Czech Nature Photo. Nechceli ste do súťaže prihlásiť viac fotografií, keď bola tá možnosť?
Ja som ju prihlasoval na poslednú chvíľu, vlastne posledný možný deň. Aj to len kvôli tomu, že mi viac ľudí povedalo: To je dobrá fotka, tá by mohla mať aj úspech.
Veľmi fotografie do súťaží neposielam, ale povedal som si, že to skúsim. No a prekvapilo ma, že vyhrala. Fakt ma to prekvapilo, lebo som sa stretol s názormi, že je to súťaž v Čechách, síce československá, ale v Čechách. Že hlavné výhry si väčšinou rozdajú Česi a Slováci nemajú úspech. Tak táto fotka mala.
Čo podľa vás pri hodnotení zavážilo?
Veľmi zaujímavý tam bol aj ten príbeh, súboj medvedice s medveďom. Medvedica na samca vyštartovala, aby ho odohnala od svojich mladých. Medvedice si takto mladé chránia hlavne cez medvediu ruju, aj keď toto bolo už v období po ruji.
Zapojili ste sa do súťaže aj tento rok?
Nie, tento rok som zatiaľ neposlal žiadnu fotku do súťaží. V posledných mesiacoch som mal veľmi málo času na fotenie a myslím si, že žiadna fotka, ktorú som vytvoril, nemá takú kvalitu, aby mohla byť úspešná na súťažiach.
Tento rok sa fotografom roka stal opäť Slovák, fotograf Jakub Hodáň. Ako hodnotíte jeho víťaznú fotografiu Okno na onen svět? Videli ste ju?
Áno, videl som tú fotku. Je to trošku iný štýl ako fotím ja. Táto je viac umelecká a taká, že človek sa nad ňou pozastaví a popremýšľa. Fotky vyberá vždy viacčlenná porota a ja nepochybujem o ich výbere.
Myslím, že sa hodí k dobe, ktorú teraz žijeme. Kvalitných fotiek je teraz plný internet a sociálne siete, ale naozajstná hodnota fotky sa určuje tým, či si ju človek v tom množstve zapamätá. A ja si túto pamätať budem, takže za mňa je to skvelá fotka.
Pri práci lesníka na Liptove a zároveň náruživého fotografa prírody vaše strety s medveďmi asi nebudú ojedinelé. Cítili ste sa niekedy v ohrození?
Miroslav Ondruš (zdroj: Archív MO)Medvede som už mal aj na dva metre od seba, ale našťastie sa v živote nič nestalo. Väčšinou, keď sme takto blízko pri sebe, zľakneme sa obaja a medveď vypáli preč.
Mám jeden taký zážitok, kedy som nebol vyslovene ohrozený, ale medveď neušiel a šiel doslova proti môjmu pachu. Napriek tomu, že vietor fúkal odo mňa k nemu, medveď urobil dva výpady mojím smerom.
Myslím, že to bolo kvôli tomu, že niekde vyššie bol starý medveď, ktorý ho odtiaľ vyháňal. Zrejme chcel prejsť miestom, kde som bol schovaný v kryte a vadilo mu, že som tam. Nakoniec ma nejako obišiel a išiel si po svojom.
Koľko času dokážete stráviť v kryte?
Bežne je to tak štyri, päť hodín. Väčšinou chodím do krytu na večerné fotenie, ráno sa chodím skôr prejsť, lebo zver je v pohybe. Ale večer, hlavne takto v lete, keď je teplo, zver prichádza pomerne neskoro a je lepšie byť zamaskovaný v kryte a čakať. Zvyknem čakať tie štyri hodiny pred očakávaným príchodom zvieraťa.
Čo by ste poradili začínajúcim fotografom, ktorí by sa chceli venovať foteniu prírody?
V prvom rade si naštudovať všetko o tom, čo chcem fotiť. Keď chcem fotiť medvede, musím o nich niečo vedieť. Keď chcem fotiť dudky, tak isto musím o nich niečo vedieť, aby som niečo nepokazil, aby som neprekazil hniezdenie.
Na začiatku by som určite neodporúčal fotiť vtákov na hniezdach, lebo sú na to veľmi háklivé. Radšej fotiť niečo bežnejšie alebo fotiť vtáky niekde na stromoch, pomimo, ďalej od hniezda.
No a trpezlivosť. Keď človek prezentuje fotky vyzerá to tak, že sa stále niečo podarí. Nie, nepodarí. Deväťdesiat percent vychádzok sú neúspechy. Pekné zážitky, ale žiadne fotky. To zvykne mnohých odradiť. Lebo každý vidí plný internet krásnych fotiek, ide do lesa a nič neodfotí, len nejakú machuľku kdesi v tráve. To má každý, ale všetci prezentujú vždy to najlepšie.
Takže trpezlivosť, nájsť si čas a ísť do tej prírody. Čím častejšie tam človek je, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa niečo podarí. Bijúce sa medvede napríklad.
Aký je váš názor na takzvané ZOO pre fotografov? Navštívili ste už napríklad známy Bavorský les v Nemecku?
Bol som na workshope v Bavorskom lese už dávno, so skvelým českým fotografom Petrom Bambouskom. Veľa európskych medveďov je nafotených práve tam. Každý to rýchlo spozná, lebo predsa len, tie medvede sú uzavreté v nejakom výbehu, tak isto aj vlky. Ale je to pekný zážitok, pekná prechádzka.
Myslím si, že pre začínajúcich fotografov je to skvelá vec ako spoznať foťák. Naučia sa reagovať, počkať si, zaostriť, nájsť si nejakú kompozíciu, pracovať s pozadím, so svetlom. Tie zvieratá tam sú, aj keď to neznamená, že ich tam človek vždy nafotí. Výbehy sú veľmi veľké, vedia sa schovať tak, že ich človek nemusí vôbec vidieť. Ale na také cvičenie fotografie divej prírody je to podľa mňa super.
Desať minút v soláriu jej zmenilo život. Pred slnkom a teplom sa musela skrývať 13 rokov Čítajte Ale rôzne workshopy by som odporučil každému fotografovi a nielen začínajúcemu. Človek ide na miesta, kde sa bežne nedostane, ide s ľuďmi, ktorí fotografujú. Nie je to dovolenka, ide tam vyslovene za fotografiou, čiže všetci robia to isté. Naučí sa niečo nové, možno nové postupy, nové techniky, nové pohľady na kompozíciu.
Čo by ste chceli odfotiť, ale doposiaľ sa vám to nepodarilo?
Rysa. Rysa som videl dvakrát. Dvakrát som mal pri sebe fotoaparát a dvakrát sa mi nepodarilo ho odfotiť.
Bol rýchlejší?
Áno, vždy je to okamih. Človek je nepripravený a už potom sa to jednoducho nedá. Dvakrát to bolo na náhodu a vôbec som to nečakal. Človek musí rýchlo reagovať, dostať ho do toho oka, stihnúť zaostriť a prípadne ho mať ešte v nejakej peknej kompozícii. Rysa by som veľmi chcel odfotiť.
Nedá sa aj na neho vyčkať niekde v kryte?
Dá sa aj počkať a rysa, ale je to vec náhody. Zhodou okolností môže prísť, ale väčšinou je to úplná náhoda.
Dvakrát som ho videl v priebehu dňa, nie ráno alebo večer. V priebehu dňa, počas pracovnej doby, takže človek má úplne iné myšlienky, nie je na to pripravený.
Vlkov sa vám už podarilo zachytiť?
