TOPOĽČANY. Rudolf Vrba, rodným menom Walter Rosenberg, sa zapísal do dejín ako odvážny hrdina, ktorého čin mal ďalekosiahle následky.
Ako jeden z mála väzňov dokázal utiecť z nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a jeho príbeh dnes rezonuje ako dôkaz odvahy a nezlomného ducha v boji proti fašizmu. Dnes si pripomíname 100. výročie narodenia jedného z najvýznamnejších topoľčianskych rodákov.
Spoveď graduje, mladíci chcú v absolventskom filme zachytiť silný príbeh. Vystúpia v ňom i známe tváre Čítajte Správa, ktorú s Alfrédom Wetzlerom po úteku napísali, sa stala jedným z najdôležitejších dokumentov, ktoré informovali o nacistických koncentračných táboroch. Informácie z nej viedli k zastaveniu masových deportácií, čím jej bola pripísaná záchrana mnohých životov.
Pokus o útek z krajiny sa nepodaril
Protifašistický bojovník, profesor farmakológie na University of British Columbia Rudolf Vrba sa narodil do židovskej rodiny 11. septembra 1924 v Topoľčanoch. Mal len 15 rokov, keď ho vylúčili z bratislavského gymnázia a odišiel pracovať ako robotník do Trnavy.
„Keďže nás vylúčili zo školy, tak sme si zorganizovali vlastné štúdium. Tak som sa zblížila s Rudym. Učil ma chémiu a matematiku a robil rôzne experimenty na ich záhrade, až raz vyhodil do vzduchu ich kôlňu,“ spomínala v relácii Nikdy sa nevrátili jeho budúca manželka Gertrúda Sidonová na časy, keď spoznala Rudolfa.
Waltera Rosenberga najprv väznili v Nováckom zbernom tábore, po tom, čo sa pokúšal dostať nelegálne z Maďarska na Slovensko. Chcel sa totiž dostať do Anglicka, no na to potreboval falošné árijské doklady. Na to pri úteku zo Slovenska nemyslel, preto sa chcel vrátiť a vybaviť si ich.
Prechod cez hranicu sa mu nepodaril. Na slovenskej strane ho našli dobitého maďarskými pohraničníkmi slovenskí žandári a poslali ho do tábora v Novákoch.
"14. júna 1942 sme opustili Nováky, prešli Žilinou a okolo piatej večer dorazili k Zwardoni. Zhromaždili sme sa, boli sme spočítaní a esesáci prevzali náš transport," spomína vo výpovedi, ktorá je súčasťou 32-stranovej Správy Wetzlera a Vrbuna na deportáciu do nemeckého koncentračného tábora Majdanek v Poľsku. Správu preložil Pavol Makyna z Ústavu pamäti národa.
"Len, čo sme prešli vstupnou bránou, som stretol väzňa, ktorý ma varoval, že všetky naše osobné veci nám zoberú. Okolo nás stáli slovenskí Židia v zúboženom stave, ich hlavy boli vyholené, stáli v špinavom oblečení a drevákoch alebo jednoducho bosí, mnohí z nich mali opuchnuté nohy," opisoval príchod do tábora.
Prvý dojem klamal
Brutálne zaobchádzanie zo strany príslušníkov SS a zvyšujúca sa chorobnosť v dôsledku zlého jedla a neznesiteľných životných podmienok ho priviedli k tomu, že požiadal o preloženie do Osvienčimu.
Práca oslobodzuje! vítal väzňov nápis nad vstupnou bránou. "Keďže nádvorie bolo čisté a dobre udržiavané, tehlové domy pôsobili udržiavané po špinavých a primitívnych barakoch v Lubline, mysleli sme si, že zmenou sme spravili najlepšie," hovoril o svojich prvých dojmoch. Ešte však netušil, ako veľmi sa mýlil.
V článku sa dočítate:
- Čo bolo jeho úlohou v prípade prichádzajúcich transportov,
- akým spôsobom s dvojici väzňov podarilo uniknúť,
- kam smerovali kroky Rudolfa Vrbu po vojne?
Nasledovalo holenie hláv, tetovanie čísiel a fasovanie väzenských šiat. Na ruku mu vytetovali väzenské číslo 44070. Vo svojej výpovedi opisuje spánok na podlahe i prácu v továrni, kam ich vyháňali každé ráno o tretej. Cestu do a z práce museli absolvovať vo svižnom vojenskom kluse, ak niekto vybočil z radu, bol zastrelený.
