PRAŠICE. Vyzerajú ako maľované štetcom. Až keď človek pristúpi k obrazcom bližšie, zbadá, že sú vytvorené z rôznych plodín.
V období dožiniek sú kostoly v okolí Topoľčian vyzdobené farebnými obrazcami a ozdobami z darov zeme. Unikátnou výzdobou sa preslávila najmä obec Prašice, kde sa tradičné poďakovanie za úrodu s výnimočnou výstavou konalo už 27. rok.
Na tvorbu obrazcov, ktoré vyzerajú ako skutočné, treba šikovné a zručné ruky. Vytvorené sú z plodov zeme, ktoré ľudia z dediny prinesú. Všetko na obrazoch je iba nasypané.
"Chceme tým vzdať vďaku Pánu Bohu za úrodu, ktorú nám dožičil," hovorí Drahoslava Dolinková z Prašíc, ktorá má organizáciu výstavy pod palcom.
"Dve sme pripravovali obrazy tak dva týždne, potom nám prišli pomôcť ženičky, ktoré sa postarali o výzdobu v celom kostole, to trvalo približne týždeň," dodáva.
Na zhotovenie obrazov použili najmä múku, farebnú kriedu, uhlík, kakao, škoricu a ďalšie suroviny. Na menšie obrazy a výzdobu potrebovali jablká, hrušky či rôzne strukoviny. Priučiť sa remeslu chodia i ľudia z okolitých obcí.
Topoľčianski poslanci riešili kurióznu situáciu, spoplatnili aj cudzie parkovisko Čítajte Dožinky spojili s oslavou narodenín
"Je to mravčia robota, klobúk dole pred všetkými. Každému jednému človeku ale klobúk dole, ktorý keď len zrniečko alebo jabĺčko donesie z tej svojej záhrady," hovorí Mária Novotná zo Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v Prašiciach.
Opisuje, ako spočiatku najskôr tvorili len jednoduchšiu výstavu, postupne prešli do štádia, keď začali vznikať umelecké diela. Nie je potom podľa nej nič horšie, ako keď prídu návštevníci a pichajú do obrazov prstom. "Ukáž, toto je ozaj z múky? A rypnú do tých obrazov. Neveria, že to je sypané z farebnej múky, ryže, maku a z takýchto vecí," dodáva.
S poďakovaním za úrodu sa spája i druhý veľký sviatok, ktorý v obci poslednú septembrovú nedeľu oslávili. "Je to 60. výročie narodenia nášho pána farára Jozefa Černáka. Chceme mu aj takto vyjadriť poďakovanie," hovorí Drahoslava Dolinková.
Zatiaľ čo dve ženy pripravili obrazy, časť Prašičanov pripravila slamové dekorácie, kvety a časť piekla chutné zákusky a slané občerstvenie. "To sme si zobrali za patronát my ako klub dôchodcov," prezradila Novotná.
Kostol týždeň pred nimi zdobili aj v neďalekej obci Podhradie, o celú výzdobu sa postarali dve miestne obyvateľky.
"Ja to robím a Lucka Bajzíková, suseda. Tá je taká šikovná, pomáha mi s tým. Ľudia podonášali jabĺčka, hrušky v košíkoch, čo nám doniesli, z toho sme to spravili. Tekvice máme aj z Prašíc, tie, čo sú pod oltárom, priniesol farár," hovorí Jolana Globanová.
Na omšu niesli sviatočný veniec v krojoch. Ako zhodnotila, ľuďom sa páčilo, farár ďakoval. Kostol takto vyzdobujú približne desať rokov.
Za socializmu mali dožinky masovejší charakter
"Napriek tomu, že dožinky majú počiatky v pohanstve, v súčasnej dobe sa tento sviatok často nazýva aj poďakovanie za úrodu a najmä v dedinách sú spájané s cirkevnými slávnosťami," približuje Barbora Kováčiková Bartová, etnologička z Tribečského múzea v Topoľčanoch.
Na priebeh dožiniek malo veľký vplyv aj to, v akej dobe sa odohrávali. "Dnes sa prinášajú dary úrody do kostola, najčastejšie počas svätej omše, spolu s dožinkovým vencom a chlebom, ktorý sa posväcuje a prijíma ho kňaz," hovorí etnologička.
Ako prebiehali dožinky v 40. rokoch
Dievčatá a mládenci na voze ťahanom koňmi v kroji šli so svojím gazdom a gazdinou posvätiť dožinkový veniec a chlieb z novej múky do kostola. Chlieb potom pokrájali na kúsky a každý z neho kúsok zjedol.
Potom sa konala zábava, rozličné hry a jednoaktovky. Napríklad niekoľkí chlapci jedli lekvárový koláč a museli sa prejesť k peniazu, ktorý bol zapečený v koláči. Ľudia sa zabávali, tancovali, spievali a tešili sa zo spoločne zožatej úrody.
Zdroj: Monografia Urminiec
Napríklad v období rozvinutého socializmu mali dožinky masovejší charakter, v spojení s ideológiou.
"Väčšinou ich organizovali jednotné roľnícke družstvá spolu so školou, s obcou. Čiže sa do toho zapojila celá obec. Dožinkový veniec sa napríklad neodovzdával gazdovi, ale predsedovi družstva," približuje Barbora Kováčiková Bartová.
Okrem miestnych, lokálnych dožiniek sa v tom čase usporadúvali aj okresné, krajské a dokonca celoštátne dožinky, ktoré sa organizovali v Nitre, mekke poľnohospodárstva.
"Čiže za socializmu mali iný priebeh, po revolúcii mali trocha útlm. Potom sa opäť postupne stávali obľúbeným spoločenským podujatím spojeným s kultúrnym vyžitím," hovorí etnologička.
V článku sa dočítate aj:
- aké tvary a formy môže mať dožinkový veniec,
- ako prebiehali dožinky v minulosti,
- čo má s dožinkami spoločné božstvo Svantovít,
- kedy boli slávnosti za úrodu po prvýkrát popísané na našom území?
Dožinkový veniec môže mať rôzne tvary
V rôznych regiónoch Slovenska, dokonca ani v jednotlivých obciach regiónu, neprebiehali dožinky jednotne, v tom hrubom ryse ale mali štruktúru rovnakú.
"Slávia sa po žatve, z posledných zožatých obilnín sa upletie veniec, do ktorého sa dajú aj poľné kvety, prípadne sa ozdobí nejakými papierovými kvetmi alebo stužkami. Ten veniec má rôzne formy v rôznych častiach Slovenska," približuje etnologička.
