TOPOĽČANY. „Tam, kde bol chirurgický odbor, musela byť aj operačná sála. Kde bola operačná sála, tam sa muselo sterilizovať. A kde sa sterilizovalo, tam sa vyrábala sterilná zdravotnícka pomôcka,“ hovorí Eva Hulová, vedúca sestra centrálnych operačných sál v topoľčianskej nemocnici.
Oddelenie centrálnej sterilizácie si pripomenulo 45. výročie, vzniklo ako tretie takéto pracovisko na Slovensku. Logicky by mal jeho príbeh začínať rokom 1979, avšak dezinfekcia a sterilizácia chirurgických nástrojov sa vykonávala už dávno predtým.
Nemocnicu, ktorú dal postaviť barón August Stummer, otvorili v roku 1886. Barón sa postaral o to, aby sem z rakúskeho Grazu prišli robiť ošetrovateľskú činnosť sestry Vincentky.
Auto po náraze roztrhlo na dve časti. Vodič vyviazol s ľahkými zraneniami Čítajte „Mali sme pekné výsledky, ani rany nehnisali a pacienti boli spokojní. Keď sme neoperovali, chystali sme gázu, robili knedlíky (tampóny, pozn. red.). Bola to robota bez konca,“ spomína vrchná sestra na slová sestry Anastázie, s ktorou sa stretla vo veku 93 rokov.
To platí dodnes. „My sme oddelenie, o ktorom sa nevie, alebo sa o ňom málo hovorí, ale sme také srdce nemocnice. Bez nás by nefungovala a málokto si to uvedomuje,“ hovorí Eva Biela, ktorá má na starosti centrálnu sterilizáciu.
V minulosti oddelenie pripomínalo manufaktúru
Vznik oddelenia mal už od začiatku nesporné klady, pracovné, praktické a hlavne ekonomické, i keď v tom čase ešte nedokázalo pokryť potreby celej nemocnice. Zásobovali operačné sály, niektoré ambulancie a chirurgické oddelenie.
Najviac práce im zabrala príprava operačnej bielizne, ktorej tony museli v minulosti naložiť, vysterilizovať, expedovať. Ich ďalšou nosnou činnosťou bolo zhotovovanie gázových štvorcov, rôznych tampónov a príprava obväzového materiálu. Mesačne na oddelení spotrebovali šesťtisíc metrov gázy. A nebola to len originálna gáza, ale aj prané bauše a štvorce.
„Tú robotu ani jedna z nás nemala rada. Bola to manufaktúrna výroba, únavná, ťažká. Inak sme si v tom čase ale nevedeli poradiť,“ spomína Hulová. V nemocnici pracuje už od roku 1981.
Samostatnou kapitolou bola sterilizácia rukavíc. Tie použité sa prali najskôr ručne, potom v automatickej pračke a prešli celým prípravným procesom. Sušenie, prevracanie, pudrovanie, sterilizácia. Zmenilo sa to, až keď v deväťdesiatych rokoch nemocnica prešla na používanie výlučne jednorazových rukavíc.
Keď sa začali používať aj jednorazové rúška, bavlna sa stala len doplnkovým materiálom.
V článku sa dočítate aj:
- ako sa dotkol historický vývin sterilizácie inštrumentov,
- akým spôsobom funguje oddelenie dnes,
- ktorá práca je dnes pre oddelenie najväčšou záťažou?
Podnik inštaláciu prístroja odmietol, nevyhovovali priestory
Historický vývin sa dotkol aj sterilizácie inštrumentov. Sterilizačnú techniku autokláv dnes už nahradil automatický a parný sterilizátor, prácu uľahčil setový systém. So schimelbuschovým bubnom, ktorý používali ako posledný sterilizačný archaizmus, sa rozlúčili v roku 2013.
Okrem prípravkov s kyselinou peroctovou kedysi využívali aj sterilizáciu ethylenoxidom. Poznanie vedľajších účinkov ale priviedlo vedenie nemocnice k jej ukončeniu.
