„Slováci majú veľmi radi rýchle a jednoduché riešenia. Už včera bolo neskoro, aby som bol zdravý. Typický príklad, pacient príde s kašľom, chorý, s horúčkou. Vidíte, že melie z posledného. Zoberie si predpísané, na Slovensku najobľúbenejšie trojdňové antibiotiká,“ opisuje časté príklady z praxe farmaceut ROMAN GOČA z Topoľčian.
V rámci Európskej únie pritom Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou zaočkovanosti proti chrípke. Po novom ho budú môcť vykonávať farmaceuti aj priamo v lekárňach.
Farmaceut z Topoľčian v rozhovore hovorí o očkovacej disciplíne na Slovensku, vysvetľuje, prečo generiká, ktoré predstavujú lacnejšiu alternatívu k originálnym liekom, často nie sú na trhu dostupné, aj to, ako sa mení vnímanie lekárnikov v spoločnosti.
V rozhovore sa dočítate aj:
- či si myslí, že očkovaním proti chrípke v lekárňach sa podarí zvýšiť preočkovanosť,
- akým spôsobom treba bojovať s kašľom a na ktoré lieky sa buduje rezistencia,
- ako môže na aktuálne problémy poukazovať aj nárast dopytu po určitých produktoch v lekárňach,
- či riešia aj situácie, keď si pacient nemôže dovoliť svoje lieky,
- čo považuje za najdôležitejšiu vlastnosť dobrého lekárnika,
- aké sú najčastejšie chyby, ktoré robia pacienti pri užívaní liekov?
Vo vašej rodine je lekárnik povolanie, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu. Čo vás na tejto práci očarilo?
Áno, dedo, Štefan Goča, bol lekárnik, magister. Starí Žochári si ho určite pamätajú. Samozrejme, niekedy to bolo tak, že dedo alebo oco má lekáreň, je lekárnik, tak aj ty budeš. Dnes už je iná doba. Ja už by som vôbec od svojich detí nechcel, aby robili to čo ja. Nech si nájdu tú svoju cestu.
Čo ma očarilo? Ani nie očarilo, ale v mladšom veku ma bavila chémia, fyzika, biológia. Sám som už išiel tou cestičkou. Z gymnázia som sa dostal na tú ťažkú školu a s odretými ušami som ju úspešne absolvoval. (úsmev)
Ale je veľký rozdiel medzi štúdiom farmácie a prácou lekárnika. Tam vás už očarí niečo iné. Medziľudská komunikácia, vzťahy, interakcia a vďačnosť, keď niečo dobre poradíte, odporučíte.
Máte kurie oko, chýba vám draslík alebo chcete prestať fajčiť, poraďte sa s lekárnikom. Rady, aby sa ľudia obrátili na farmaceutov v lekárňach, vyskakujú na každom rohu. Nenahrádzate už v mnohých prípadoch i lekárov, ktorých je na Slovensku nedostatok?
Áno, to je svätá pravda a je to dobre. Lebo sme na Slovensku, kde je zdravotný systém taký, aký je. Doktori často nemajú čas ani liečiť, nieto ešte vypočuť pacienta.
Čiže dosť často suplujeme doktorov, poskytujeme poradenskú, a dovolil by som si dokonca tvrdiť, aj psychologickú pomoc. Niekedy sa pacient potrebuje len vykričať, ponadávať si, posťažovať sa a je mu lepšie.
My farmaceuti vieme niečo o všetkom. Či už ide o kurie oko, draslík, náplasť, nejakú pomôcku, dietetickú potravinu, poznáme skoro všetky voľnopredajné produkty od A po Z. Určite je dobré, keď človek, samozrejme, nezomiera, aby tou prvou líniou kontaktu bola lekáreň.
Koniec koncov, v roku 2020, keď prišla pandémia a všetko sa zatvorilo, aj doktori sa zľakli a ordinovali len po telefóne. Jediná prvá línia sme boli my. Lekárne boli otvorené, museli sme zareagovať a nedostali sme žiadne kompenzácie alebo príspevky.
Tlieskali doktorom, tlieskali hasičom. Ale to, že pred lekárňami sme mali dennodenne rady a dobreže sme neriešili bitky, nikto nevidel.
Nevedeli zabezpečiť dostatok lekárov. Pohotovosť pre deti v Partizánskom skončí Čítajte Dokážu si zákazníci ešte vážiť prácu lekárnikov?
Čím staršia generácia, tým si lekárnikov vážia viac. Voľakedy bol jeden lekárnik na celé mesto. Bol to vážený človek, mal desať zamestnancov. Ako prišla globalizácia trhu a komercionalizácia, len v Topoľčanoch je asi 24 lekární, na každom rohu jedna.
Ako by povedal jeden pán z nemenovanej finančnej skupiny, najväčšej na Slovensku, lekáreň je malý retail. To znamená malý obchod, mladá generácia ich tak už aj berie.
Akonáhle sa nákup premení len na: Dobrý deň, jeden Muconasal, prosím. Zaplatí kartou, píp, a ide preč, úcta k tej práci sa stráca. Ja si vážim prácu každého, či už je to smetiar alebo doktor, mali by sme tak vychovávať aj mladú generáciu.
Aké sú podľa vás najčastejšie mylné predstavy ľudí o farmácii a úlohe lekárnika?
Najčastejšie si ľudia myslia, že my zodpovedáme za to, koľko budú za lieky doplácať. Ale na to je kategorizačná komisia na ministerstve zdravotníctva, ktorá každý mesiac upravuje doplatky liekov.
Tiež riešime, keď v správach spravia reportáž o nedostatku nejakého lieku. Od covidu, keď sa globálne reťazce veľmi popretŕhali a na pol roka zostalo všetko stáť, veľmi veľa menších subdodávateľských firiem zaniklo.
Napríklad rok nebol Hylak. Ale on nebol kvôli tomu, že nie je. Nebol kvôli komponentom, fľaštičkám, krabici, dávkovaču.
Dosť často musíme ľuďom vysvetľovať, ako to vo svete farmácie funguje, a tým stráca človek čas aj energiu. To je vec, o ktorej viem, že by ma odľahčila. Keby som nemusel na mesačnej báze vysvetľovať, prečo je nejaký liek nedostupný.
Ako riešite situácie, keď sú lieky, ktoré pacienti potrebujú, dočasne nedostupné?
Na Slovensku máme zopár riešení. Sú originálne, tie drahé lieky, ktoré už pomaly na trhu nie sú, a potom sú tu generické lieky. Čiže s tou istou účinnou látkou, v tej istej sile a v tom istom počte tabliet. Väčšinou bývajú aj lacnejšie, ale veľakrát sa stane, že nie je ani ten.
Potom, bohužiaľ, pacient musí ísť k doktorovi a doktor predpíše iný liek, ale z tej istej ATC skupiny liekov. Samozrejme, keď vypadne jedna možnosť, vždy sú ešte nejaké dve-tri ďalšie. Ale pre pacienta je to stres.
Sú momentálne hlásené hromadné výpadky niektorých liečiv?
Stále sú hlásené. Na stránke adc.sk každý pondelok tieto hlásenia obnovujú. Minulý pondelok vypadol Trandolapril na tlak. Lieky sa vyrábajú po šaržiach. Sem-tam sa stane, že sa nejaká šarža zoberie a otestuje. Teraz vyskočilo, že nejaká zložka nespĺňala kvalitatívne požiadavky.
Vždy v pondelok príde email o stiahnutí konkrétnych šarží. A zase je to robota na nás. Tieto informácie následne musíme spracovať, zdokumentovať a poslať späť do distribúcie. Takto funguje systém na Slovensku, pričom aktualizácie prebiehajú na týždennej báze.
Zvyčajne máme prehľad o tom, aké lieky chýbajú a čo sa má naskladniť. Avšak občas sa vyskytne situácia, že informácie nie sú k dispozícii. Napríklad, pri Hylaku sme nemali jasné údaje, pričom sme boli informovaní, že bude dostupný, avšak čakali sme naň vyše roka.
Stáva sa, že pri výdaji zachytíte i kontraindikované či chybne predpísané lieky?
Áno, stáva sa. Je to menej časté, pretože odkedy máme eHealth, tak aj doktorom, už keď idú liek predpísať, niekedy vyskočí, že haló, toto je nevhodná kombinácia. Tiež máme softvér, ktorý nás upozorní, že toto nie je košér. Chyby v preskripcii sú bežné, ale to sa rieši operatívne v tej chvíli telefonicky.
Stretli ste sa počas svojej praxe aj so sfalšovanými pečiatkami lekára?
Musím povedať, že tomuto sa venuje vyšší územný celok. Ak nie každý deň, tak každý druhý deň dostávame upozornenia z celého západného Slovenska. Falšujú sa hlavne predpisy liekov na silné bolesti, úzkosť a depresie. Také, ktoré sa skôr zneužívajú, ako používajú na to, na čo majú.
Je to o zodpovednosti farmaceuta. Akonáhle takéto niečo odhalí, mal by to odfotiť a nahlásiť na príslušný odbor vyššieho územného celku. My patríme pod Nitru. Ale tu v Topoľčanoch som sa s tým zatiaľ ešte nestretol.
Ako je to s novými liekmi na trhu?
Ja už som v praxi pätnásť rokov a na trhu je veľmi málo nových liekov. My stále expedujeme lieky na tlak, ktoré sú na trhu už desaťročia. Lekári s nimi majú skúsenosti, vedia, že pacienti ich užívajú a dobre tolerujú liečbu. Takže prečo nie.
Nové lieky sú a stále sa vyvíjajú, len idú pomaly na náš trh. To sú tie drahšie lieky. Na Slovensku máme dokonca zo zákona dané, že musíme mať ako keby druhé najlacnejšie lieky v Európe. To je tak zjednodušene povedané, počíta sa to priemerom cien.
Ceny liekov na Slovensku sú regulované, ale to spôsobuje, že aj firmy si dvakrát rozmyslia. Opäť uvediem ako príklad Hylak. V Nemecku už bol pol roka a tu nie. Je rozdiel, tam ho predajú za vyššiu sumu, u nás za menej. Kde ho tá firma skôr dodá?
Ako sa mení dopyt po určitých liekoch počas rôznych ročných období?
Samozrejme, sme sezónni. Ja sám rozlišujem také tri hlavné sezóny. Počas letnej sezóny riešime popáleniny, odreniny, opaľovanie. V lete sa griluje, čiže aj zažívanie a bruškabôle.
Teraz máme chrípkovú sezónu. Treba povedať, že na Slovensku sme najhoršie zaočkovaný národ, čo sa týka Európskej únie. Vôbec tu nie je očkovacia disciplína. Sme dosť konšpiračný národ a len slovo vakcína vie v polke národa vzbudiť emócie.
Teraz idú vitamíny, klasika C, D, zinok. Keď príde zimné obdobie, pridávajú sa horúce nápoje. Chrípkové obdobie trvá od októbra do začiatku mája. Ako sa hovorí, kde chodí slnko a teplo, tam nechodí doktor.
Na jar to sú zase alergici. Je nás veľa alergikov, začína to približne v marci, keď začnú kvitnúť prvé alergény.
Na Slovensku sa má čoskoro zaviesť očkovanie proti chrípke, ktoré budú môcť vykonávať farmaceuti aj priamo v lekárňach. Myslíte si, že týmto krokom sa podarí zvýšiť preočkovanosť?
