Rybolovu sa venuje už od detstva. Nahadzovanie trénuje na poli, počas pracovných ciest prespáva pri vode.
"Niekto by povedal čistý blázon, ale ja neviem odmietnuť krásnu vodu, kde som ešte nikdy nechytal. Nevymenil by som to za nijaký hotel," hovorí ŠIMON MARCEL VAŇO (24) z Prašíc.
Spolu s Martinom Machom sa koncom októbra stali majstrami Slovenska v love kaprov. Nespali skoro štyri dni, ale vyplatilo sa, na vodnej nádrži Ľadovo viedli od začiatku až do konca. Celkovo ulovili až 60 bodovaných rýb o váhe 126,4 kilogramov.
Len mesiac predtým sa pritom vrátil z 24. ročníka Majstrovstiev sveta, ktoré sa tento rok konali v Chorvátsku. Na podujatí sa zúčastnilo 33 krajín, slovenský tím obsadil 18. miesto.
Viac o tom, aké skúsenosti si zo svojich prvých svetových majstrovstiev odniesol na pozícii brehára, ktorý úlovok je jeho najpamätnejší a aké nezvyčajné chute obľubujú kapre, prezrádza v rozhovore, ktorý nám, ako inak, poskytol s nahodenou udicou pri vodnej nádrži Duchonka.
Ako ste sa dostali k rybárčeniu?
Mal som nejakých päť rokov, keď som dedkovi rozobral oplotenie zo zajačinca a vyrobil som si podberák. Prvýkrát som išiel do potoka, do koreňov štuchať ryby a chytať ich.
Dedko asi vedel, že ma to bude baviť, tak mi za nejakých päťdesiat slovenských korún kúpil základný navijak a starú teleskopickú udičku, ktorá sa používa najmä na chytanie pstruhov.
Tú som mal do nejakých siedmich rokov, keď ma mamina s babkou a krstnou prvýkrát viac podporili k tomuto športu a kúpili mi lepšiu výbavu: prvú kaprársku udicu a väčší navijak.
Spočiatku som chodil do rybárstva úplne sám, babke som ušiel na autobus, z dediny som išiel do mesta, nakúpil som si. Vtedy bolo všetko lacnejšie. Samozrejme, väčšinou som doma dostal, že kde som bol, čo som robil.
Aj na rybačky ste už v tom veku chodili sám?
Už ako druhák na základnej škole som sa začal sám vyberať na potoky, aj ďalej od našej obce. Áno, v podstate som pytliačil, každý tak začínal. Tým sa netají nikto, ani veľké mená slovenskej rybárskej scény.
V Topoľčanoch zaviedli poplatok za rozvoj, stavebníci si od nového roka priplatia Čítajte Keď som mal asi osem rokov, spravil som svoje prvé rybárske skúšky, od tej doby som mal rybársky lístok. Len, keď máte menej ako 15 rokov, a chcete ísť chytať ryby, musí vám robiť dozor dospelá osoba, ktorá tiež vlastní rybársky lístok.
Čím som bol starší, spoznával som viac a viac rybárov, viacerí ľudia ma začali brávať na ryby. Vyskúšal som rôzne techniky – od lovu kaprov, cez feeder, plaváčik, lov sumcov, šťúk, zubáčov, prívlač či chytanie na ťažko a mnoho ďalších metód. No od roku 2014 som sa stal ortodoxným kaprárom a dnes už len zriedka chytám iné ryby ako kapre.
Čo vás na love kaprov najviac priťahuje?
Pre mňa je to nádherné. To, čo ma na tom drží, je to jednotenie sa s prírodou. Keď ste niekoľko dní pri vode, a potom sa vrátite späť do reality, zrazu vám chýba ten pokoj. Aspoň mne určite.
Uprednostňujete rybolov skôr v stojatej vode, alebo na rieke?
Sú dva typy rybárov. Niektorí chodia radi len na stojaté vody a niektorí rybári chodia vyslovene na tečúce vody, rieky alebo otvorené kanály.
Rieka je divokejšia, vie vás viac prekvapiť ako jazero, pretože v jazere viete čo pláva. Z jazera ryba neutečie, po rieke sa môže pohybovať, pokiaľ nie je niečím obmedzená. Sú tam divokejšie kapre, viac bojujú.
Pravdou však je, že keď na štrkovisku vidíte ryby bojujúce priamo pod vami, v niekoľkometrovej hĺbke, zatiaľ čo ste na člne. Je to zážitok, aký na rieke nezažijete. Každý typ lovu kaprov má niečo do seba.
Som ten typ, ktorý sa nebojí ísť hocikde. Ide mi hlavne o to, aby miesto nebolo veľmi prepálené ľuďmi. Preferujem taký väčší kľud.
V dnešnej dobe internetu a sociálnych sietí môžete za krátky čas prekríknuť nejakú vodu zopár úlovkami, ani si tam nesadnete. Tak je to napríklad teraz s Kráľovou.
Pravdepodobne tam ale plávajú ryby, ktoré stoja za návštevu.
Áno, sú tam krásne ryby, pláva tam momentálne aj rekord, najväčší kapor na Slovensku. Ale je tam veľmi veľký pretlak, ľudia tam chodia chytať nielen z brehu, ale už aj z člna.
Ja mám rád naše domáce vody, kde poznám tých veľkých kaprov už odmalička. Ale rád cestujem za kaprami po celej Európe, najďalej som bol asi v Taliansku.
Akú váhu má rekordný kapor z Kráľovej?
Mal by vážiť približne 33,3 kilogramu. Šušká sa, že už je chytený aj väčší, ale rybár to asi nechce dať von, čo tiež úplne chápem. Niektorí rybári si ale zakladajú na týchto našich slovenských rekordoch.
Takže rybári zvyknú aj tajiť svoj úlovok? I keď ide o rekordného kapra?
Áno, sú rybári, ktorí to taja, a potom sú aj takí, ktorí váhy zbytočne nafukujú a prepaľujú. Tá ryba sa vie chytiť opakovane. Niektorá ryba, poviem to tak normálne, je hlúpejšia. Chytí sa aj päťkrát, šesťkrát do roka, iné ryby sa podarí chytiť len raz za niekoľko rokov.
Aj vďaka tomu však vieme sledovať, ako ryby rastú - či už na výšku, šírku, dĺžku alebo hlavne priberajú na váhe. Vieme, ako sa formujú. Pri rybách funguje, že čím viac priberú, tým sú krajšie. U nás ľudí by to tak asi nebolo.
Máte nejaké jedno miesto, ktoré by ste vedeli označiť za svoje obľúbené?
Asi áno, ale nechcel by som ho hovoriť. Nechcel by som tú vodu prepáliť, lebo zatiaľ tam chodí len veľmi málo ľudí. Je to brutálne zarastená voda, sú tam nádherné panenské ryby, ktoré majú prírastok aj niekoľko kíl do roka.
Kedy začína vaša rybárska sezóna a koľko času trávite pri vode?
Oficiálna rybárska sezóna sa končí 15. marca a začína sa 1. júna, ale len na vodných nádržiach. Mňa lákajú aj všetky prírodné vody. Štrkovisko síce nie je prírodné, je vyťažené človekom, ale nemá prítok ani odtok, takže tam môžete chytať celoročne. Na riekach takisto.
Nás na Slovensku ale obmedzuje hlavne doba lovu, ktorá sa v určitých mesiacoch líši. V októbri sa môže chytať ešte nonstop, príde november a už môžeme chytať iba od šiestej rána do deviatej večera.
Keďže ja som relatívne iba rybár chyť a pusť, nepáči sa mi to. Neviem prečo ten, kto chce byť pri vode, chce tam mrznúť a tráviť čas chytaním rýb, platí si ročný lístok, je takto obmedzovaný.
Keď som bol mladší a robil som v rybárskej predajni, vedel som byť cez 300 až 330 dní do roka pri vode, čo je skoro celý rok. Zavrel som v práci, šiel k vode, prespal sa tam, potom šiel domov, osprchoval sa, najedol a opäť do roboty.
Kde pracujete teraz?
Robím obchodného zástupcu pre maďarskú firmu s rybárskymi potrebami. Keď chodím do rybárskych obchodov po celom Slovensku, všetko mám so sebou nabalené v aute. Nikdy neprespávam v hoteli, spím v aute alebo niekde pri vode.
Niekto by povedal čistý blázon, ale ja neviem odmietnuť krásnu vodu, kde som ešte nikdy nechytal. Nevymenil by som to za nijaký hotel.
V článku sa dočítate aj:
- aké netradičné návnady na kŕmenie sa používajú,
- čo všetko si musí brehár pozorne všímať,
- čomu pripisuje úspech na majstrovstvách Slovenska,
- prečo sa kvôli Ukrajincom zvýšil poplatok za podávanie protestov,
- aký je jeho najväčší a najpamätnejší úlovok,
- aké najväčšie kapre plávajú vo vodných nádržiach v okolí Topoľčian,
Aké to bolo reprezentovať Slovensko na majstrovstvách sveta a aké skúsenosti ste si odtiaľ odniesli?
Bol som veľmi poctený už len tým, že som bol doporučený od môjho kolegu Martina Macha, ktorý preteká už niekoľko rokov. Na jeho odporúčanie mi zavolal reprezentačný tréner Ivan Fabian, aby mi ponúkol túto možnosť.
Chvíľu som váhal, lebo som v tom istom termíne mal dohodnuté ešte jedny preteky, ale majstrovstvá sveta boli pre mňa do budúcna o dosť lepšia alternatíva. Bol to úžasný zážitok – spoznal som veľa ľudí a videl veci, ktoré by mi nikdy nenapadlo spojiť s pretekmi a vôbec s rybárčinou.
Aké napríklad? Čo vás prekvapilo?
V mnohých vodách máte pred sebou veľa prekážok. Nie je dobré chytať v tých prekážkach, ale na metódu Zig Rig. Znamená to, že máte niekoľkometrový nádväzec a keď sa ryba chytí, olovo je až pod ňou.
Bez olova nemôžete rybu zobrať, a to sa vie cestou niekde zachytiť, niečo sa vždy vie stať. Nemusí sa ani zachytiť do tej prekážky, ale do starých silónov, takže tie potrebujete nejako dostať von.
