TOVARNÍKY. Takmer každý Topoľčanec či Topoľčianka sa už vo svojom voľnom čase vybrali na prechádzku do parku, ktorý obkolesuje kaštieľ v Tovarníkoch. Nielen park, ale aj samotná budova disponuje vďaka svojim priestorom či polohe veľkým potenciálom.
Mnohí sa tiež určite zamysleli nad tým, aká škoda je, že budova zostáva nevyužitá a chátra. Potenciál má nielen vďaka svojim priestorom či polohe. To sa koniec koncov ukázalo napríklad pri podujatí, ktoré tu v roku 2016 organizovala Súkromná škola umeleckého priemyslu Topoľčany. Počas neho sa steny a chodby kaštieľa zaplnili sochami, obrazmi, fotografiami, no aj hudbou či tancom.
Aj majitelia budovy deklarovali, že v kaštieli plánujú organizovať podujatia, a to na pravidelnej báze. Slová ale, podobne ako kaštieľ, zostali prázdne. Všetko však mohlo byť inak.
V poslednej dobe mnohých ľudí z regiónu zaujali memoáre Ernsta Haupt-Stummera, ktoré hovoria o osudoch kaštieľa a rodiny Stummerovcov do roku 1945. Pozornosť si však zaslúži aj to, čo sa s kaštieľom dialo od začiatku sedemdesiatych rokov.
Najskôr nechápala, ako niekoho môže baviť tak nudný šport. Teraz prekonala slovenský rekord Čítajte Volali po obnove
V roku 1944 bol kaštieľ vyrabovaný. Časť si odniesla Červená armáda počas prechodu frontu, no s istotou sa dá povedať, že na vybavenie kaštieľa sa ulakomili aj obyvatelia blízkeho okolia.
Pre požiar sa potom kaštieľ od roku 1945 nachádzal v dezolátnom stave. Na oknách chýbali barokové okenné mreže, kamenné dlažby boli povytrhávané a ruiny boli prerastené náletovými drevinami.
V roku 1949 prešiel kaštieľ ako konfiškát do vlastníctva MNV Tovarníky, ktoré sa v roku 1951 rozhodlo, že dá kaštieľ zrekonštruovať. Namiesto prerábky však v rokoch 1952 až 1953 došlo k rozobratiu časti kaštieľa na materiál pre stavbu JRD Ludanice a JRD Tovarníky.
Hlasy volajúce po rekonštrukcii kaštieľa sa v lokálnych novinách Socialistický dnešok objavovali už od začiatku šesťdesiatych rokov. Nič sa však nedialo až do decembra roku 1970, kedy bol Slovenským pamiatkovým ústavom vypracovaný návrh pre zahájenie realizačných prác veľkolepej prerábky. Stáť za ňou mal významný slovenský architekt a dizajnér Rastislav Janák.
Vo februári 1973 tak vznikla architektonická štúdia využitia kaštieľa. Podoba, v akej sa kaštieľ zachoval dodnes, je výsledkom toho, čo z plánov sa stihlo zrealizovať.
V článku sa dočítate aj:
- čo sa malo nachádzať v ďalších priestoroch kaštieľa,
- akým spôsobom chceli autori zachovať historizujúce prvky parku,
- aké objekty mali v parku pribudnúť?
Čo mala rekonštrukcia priniesť?
V suteréne sa vo finálnej podobe mala nachádzať exkluzívna piváreň a reštaurácia s vlastnou kuchyňou. Obe mali nadväzovať na expozíciu História a tradície chmeliarstva a pivovarníctva.
Na prízemí mala byť ďalej svadobná sieň v bývalej kaplnke a kancelárie ONV. Do týchto priestorov sa mala presunúť aj okresná galéria, pri ktorej by bola knižnica so študovňou.
Na poschodí bolo, rovnako ako pri galérii, celé západné krídlo vyhradené pre priestory expozície múzea. Tu sa mali nachádzať aj reprezentačné priestory, zasadačka ONV a pracovne vedeckých pracovníkov galérie a múzea, vrátane ateliéru pre reštaurátorov.
Z Viedenskej sály by sa stala univerzálna miestnosť, za ktorou by sa nachádzala premietacia kabína. Celý juhovýchodný bastión zostal vyhradený pre diapolyekran, teda audiovizuálnu technológiu navrhnutú Josefom Svobodou. Ten mal na viacero plôch v miestnosti, aj vyše sto, premietať fotografické a kinematografické snímky.
Všetko toto bolo na poschodiach poprekladané rôznymi sálonmi a klubovňami. V plánoch bolo už všetko navrhnuté do posledného detailu. Od dverí, cez sedacie súpravy, kľučky, osvetlenie až po radiátory. To všetko bolo navrhnuté na mieru a pre konkrétnu budovu či miestnosť. Niečo z toho sa dokonca stihlo nainštalovať, no nie všetko by sme už dnes v kaštieli našli.
Rekonštrukcia presahovala múry kaštieľa a dotknúť sa mala aj jeho blízkeho okolia
Nádvorie mala vypĺňať moderná fontána tvorená dvoma kovovými polovičnými sférami. Za jej návrhom stál tiež Janák. Vnútorné fasády boli namiesto obnovenia pôvodných arkád prekryté sklenenými stenami s oceľovými konštrukciami, ktoré sa zachovali dodnes.
Súčasťou projektu bola aj rekonštrukcia priľahlého parku. Ten mal potenciál stať sa významným miestom krátkodobej rekreácie, ktorý by spolu s kaštieľom tvoril hodnotný celok. Autormi návrhu regenerácie parku boli Milan Kodoň, Peter Gál a kolektív Dielo Bratislava. Štúdia k nej vznikla tiež v roku 1973.
Autori kládli dôraz na zachovanie historizujúcich prvkov parku, čo chceli dosiahnuť napríklad rozsiahlou výsadbou ruží, ktoré mali z okrasnej zelene početné zastúpenie aj počas vlastníctva Stummerovcov. Súčasťou revitalizácie boli teda najmä sadovnícke úpravy. Tým predchádzal dendrologický výskum a zahŕňali okrem likvidácie nevyhovujúcich a chorých drevín aj výsadbu nových.
Park mal obohatiť aj zavlažovací systém, osvetlenie a prestavba chodníkov, ktoré mali byť vo vstupnej časti vystavané z čadičových kociek a vo zvyšku parku mali mať hlinito-piesočnatý povrch lemovaný keramickým obrubníkom. Popri nich sa mali nachádzať lavičky a oddychové zóny s posedením a sochami od akademických sochárov.
Do priestorov parku mali byť vsadené aj ďalšie menšie objekty, ako rozárium či vodné koleso. Prerábka sa mala dotknúť aj hospodárskej budovy na západnej strane parku, v priestoroch ktorej sa mala nachádzať kaviareň. Spojazdniť chceli aj bazén, dnes plniaci funkciu detského ihriska.
Ďalším z objektov, ktoré mali byť do parku zasadené, bol maxi šach. Šlo o šachovnicu z béžového a šedého pieskovca o rozmeroch štyri krát štyri metre, s 50 až 60 cm vysokými drevenými figúrkami. Autormi ich návrhu boli Rastislav Miklánek a Alfonz Torma. Cieľom hry bolo, aby figúrky svojou veľkosťou a váhou prinútili hráčov k fyzickej námahe.
Budova je dlhodobo na predaj
Topoľčiansky okres sa mohol pýšiť kultúrnym centrom, ktoré by bolo raritou aj v dnešných pomeroch. Rekonštrukcia však bola zastavená tesne po revolúcii a od roku 1996 je kaštieľ v súkromných rukách.
Na Slovensku sa nachádza toľko kaštieľov, že nie každý je možné zachrániť. Pri tomto sa to však skoro podarilo a s novou modernistickou tvárou mohol byť skutočným unikátom. Dnes je budova na predaj a len budúcnosť ukáže, či sa v iných rukách niečo zmení.
Známu hubu, ktorá tvorí obrovské plodnice, považujú za najplodnejší organizmus na Zemi Čítajte
