PRAŠICE. Vybudujú hrádzky, vytvoria mokrade, budú udržiavať viacetážové porasty, či znížia škody spôsobené zverou. To je len niekoľko z mnohých opatrení, ktoré majú lesy v prihraničných regiónoch Česka a Slovenska adaptovať na zmenu klímy.
21. a 22. novembra sa na Duchonke uskutočnilo prvé stretnutie partnerov projektu Interreg Slovensko – Česko s názvom Prírode blízke riešenia pre adaptáciu na zmenu klímy.
Projekt spustili LESY SR, ako vedúci partner v spolupráci s Národným lesníckym centrom, Lesy ČR, a Českou zemědělskou univerzitou v Prahe. Súčasťou projektu sú najmä vodozádržné opatrenia.
Dopravnú nehodu pri Dežericiach neprežil 60-ročný vodič osobného auta Čítajte "Máme problém, volá sa klimatická zmena. Je to nárast teplôt, dlhé obdobie sucha a potom prívalové dažde. Videli sme, čo sa deje vo svete, videli sme, ako vytopilo rozsiahle územia v Taliansku, Španielsku, Grécku, Slovinsku, čo sa stalo v Čechách, v Poľsku, v Nemecku. Tento problém je tu, my ho vnímame a musíme riešiť," približuje problematiku Dušan Mikuš, vedúci lesnej správy Duchonka.
Riešenie vidí v zadržiavaní každej kvapky vody tam, kde spadne. Ideálne v lese a v poľnohospodárskej pôde. V mestách by sa mala voda zo striech viac zadržiavať v pôde a v malých jazierkach, nie v odpadovej kanalizácii.
Dôraz kladú na zdieľanie skúseností
Hlavným cieľom projektu LESYpreKLÍMU je využitie prirodzeného potenciálu lesných ekosystémov a ich procesov, pričom sa kladie dôraz na ochranu a posilnenie jedinečnosti prírodného prostredia.
Zameriava sa na efektívne hospodárenie s vodou a ochranu vodných zdrojov prostredníctvom manažmentu povodí v pohraničnom území. Zároveň má predstavovať jedinečný príklad spolupráce odborníkov z viacerých krajín na riešení klimatických výziev.
Na Slovensku sa projekt realizuje v Žilinskom a Trenčianskom kraji, do ktorého zasahuje aj územie lesnej správy Duchonka v rámci Organizačnej zložky OZ Považie. Realizácia na českom území bude prebiehať v troch krajoch, Moravskosliezskom, Juhomoravskom a Zlínskom.
"Keďže na našej lesnej správe dominuje flyšové podložie, ktoré je mimoriadne náchylné k erózii, naším cieľom je znížiť povrchový odtok a zmierniť erozívne pôsobenie vody. Na približne 32 kilometroch približovacích liniek plánujeme realizovať priečne objekty, ako sú terénne priekopy, ktoré budú odvádzať vodu do vsakovacích jám, kde bude zadržiavaná," približuje niektoré z opatrení u našich susedov Jaroslav Turek, správca Lesnej správy Luhačovice.
Súčasťou projektu je aj vypracovanie spoločnej stratégie adaptácie lesov na slovensko-českom pohraničí. Vzniknúť majú i štyri demonštračné objekty, ktoré poslúžia ako pilotné ukážky realizovaných opatrení.
Spolupráca spočíva vo výmene vedeckých a praktických skúseností, lesníci sa učia navzájom. "V Poľsku a Čechách majú už niekoľko tisíc vybudovaných vodných plôch, môžeme im ticho závidieť. Budujú nové, obnovujú staré vodné plochy, rušia odvodňovacie kanály, ktoré sme my, našťastie, nevybudovali. V týchto veciach sú trochu ďalej a my sa od nich učíme," myslí si Dušan Mikuš.
Celkový rozpočet projektu presahuje 1,5 milióna eur. Až 80 percent z neho bude financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
V článku sa dočítate aj:
- prečo sa do projektu zapája aj lesná správa Duchonka a aké má doterajšie skúsenosti,
- ako takéto opatrenia znížia škody, ktoré zver spôsobuje,
- akým spôsobom využili na zadržiavanie vody trasu bývalej lesnej železničky.
Duchonka ide príkladom v zadržiavaní vody, ale aj v hospodárení s lesmi
"Lesná správa Duchonka pozostáva hlavne z dubových porastov a dub je drevina, ktorá je v rámci celej Európy mimoriadne cenená a vzácna. Je najvhodnejšia na zmenu klímy, lebo má hlboký koreň a dlhodobo je testovaná teplom a suchom," vysvetľuje Michal Tomčík, predseda občianskeho združenia Pro Silva Slovakia, jeden z dôvodov, prečo sa do projektu zapája i miestna lesná správa.
