PARTIZÁNSKE. V srdci Baťovianskej záhrady v Partizánskom leží nenápadný kopec, ktorý vznikol pri bágrovaní chodníkov. Po piatich rokoch čakania sa dočká svojej transformácie.
"Pôvodne sme preň nemali využitie, no deti nám ukázali, že kopec môže byť tým najlepším miestom na hru. Vytvoríme z neho bezpečný kopec na hru detí – Kopec radosti," predstavuje svoje plány tím Baťovianskej záhrady.
Stredoveké poklady boli roky ukryté pod vrstvami omietky. Poznačili ich prestavby kostola i zavedenie elektriny Čítajte Kopec môžu preskúmať i zvnútra
Zámerom projektu je vytvoriť biotopický hrací priestor. Z jednej strany kopca pribudnú tri certifikované výlezy, ktoré budú výzvou pre malých dobrodruhov. Z druhej strany budú dve šmykľavky, ktoré ich rýchlo zvezú späť na zem.
Tunel osadený v nižšej časti kopca umožní deťom preskúmať ho zvnútra. Biotopický znamená, že okolo jednotlivých herných prvkov budú vysadené odolné rastliny, druhy podľa toho, na ktorej svetovej strane kopca sa nachádzajú. Tie zvýraznia prírodný charakter a prepoja herné prvky so zeleňou.
Certifikované prvky do svahu osadia odborníci, aby zabezpečili maximálnu bezpečnosť pre deti pri hre. Kopec plánujú revitalizovať v apríli budúceho roku.
Keďže granty vyraďujú prvky na detskú hru z oprávnených nákladov, cez kampaň Donio sa rozhodli osloviť ľudí, ktorí by im radi pomohli. Potrebnú sumu na vybudovanie originálneho hracieho kopca odhadujú na 13 900 eur.
Pozemok bol dvadsať rokov uzavretý, dobrovoľníci ho zmenili na nepoznanie
Čarovná oáza pokoja s názvom Baťovianska záhrada vznikla na jeseň 2019 vďaka dvom občianskym združeniam a pomoci ďalších dobrovoľníkov. Ich prvým motívom bolo zachrániť priestor, ktorý mal byť rozparcelovaný na viacero menších záhradiek.
V článku sa dočítate aj:
- v ktorý deň vznikla Baťovianska záhrada,
- čo všetko za päť rokov na pozemku vybudovali,
- aké ocenenia už záhrada získala,
- aké odkazy na Baťovskú tradíciu sú v záhrade skryté?
Kedysi tu ploty neexistovali, všetky záhrady boli prepojené a v ich strede vznikali detské ihriská. Jedno sa nachádzalo aj na tomto mieste.
"V deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa v tomto priestore rozmohol vandalizmus, drogová činnosť a mesto na viac ako dvadsať rokov pozemok uzatvorilo. Preliezky chátrali a postupne sa odstraňovali," približujú jeho zánik dobrovoľníci. Pozemok zarastal trávou a burinou, pričom mesto ho raz ročne pokosilo.
