RADOŠINA. Unikátny barokový oltár v radošinskom kostole zachránili v hodine dvanástej. Keď odborníci začali s prácami, stav hlavného oltára zo 17. storočia bol alarmujúci. Napadnutý červotočom bol doslova na pokraji rozpadnutia. Niektoré časti držali len vďaka farebným vrstvám, ktoré ich pokrývali.
"Krídla anjelov boli tak rozožraté, že sa rozpadali pod rukami. Bolo len otázkou času, kedy z oltára začnú odpadávať jeho časti," hovorí reštaurátor Martin Mikuláš.
Mesto Topoľčany vybuduje vodozádržné opatrenia vo vnútrobloku za viac ako pol milióna eur Čítajte Problémy s chátrajúcim oltárom sa podľa neho pokúšali riešiť už v minulosti. Zo zadnej strany bola urobená výdreva, rôzne časti boli prichytené preglejkami, kovovými plieškami a klincami, aby nespadli.
"Bolo to provizórne upevnené rôznymi amatérskymi zásahmi, len aby to vydržalo, no na záchranu tejto vzácnej kultúrnej pamiatky bola nevyhnutná odborná práca," potvrdzuje radošinský farár Milan Kupčík.
Získal pôvodné, čierne sfarbenie
„Niekto by možno povedal, že barokových oltárov máme na Slovensku veľa,“ uvádza Richard Pročka z Krajského pamiatkového úradu Nitra. „Ale oltárov zo 17. storočia naozaj veľa nemáme,“ dodáva.
Oltár je podľa neho výnimočný nielen dobou svojho vzniku, ale aj zodpovedajúcim, charakteristickým, na súčasnosť možno prekvapivým čiernym vyhotovením s výrazným až svietivo farebným riešením sochárskej časti a dekoratívnych rezbárskych prvkov. "V tomto smere je jednoznačne unikátny," zdôraznil Pročka.
Počas reštaurovania sa potvrdilo, že pôvodná vrstva oltára bola čierna, čo prinieslo nové poznatky o jeho pôvode. "Už predchádzajúci výskum na túto možnosť poukazoval, no neboli sme si istí, či nejde len o podkladové vrstvy. Až detailnejšie čistenie jednoznačne ukázalo, že oltár je celý pokrytý čiernou farbou," približuje Martin Mikuláš.
Reštaurátori oltáru prinavrátili jeho pôvodnú krásu, oltár v Radošine je tak opäť čierny.
"V 17. storočí bola móda robiť ebenové oltáre, kde čierna imitovala vzácne ebenové drevo. Zaujímavé je, že čierna farba bola aplikovaná priamo na drevo, čo je netradičný postup," vysvetľuje reštaurátor s tým, že zvyčajne sa farebné vrstvy nanášali na kriedový podklad, ktorý vyrovnal nerovnosti povrchu, až potom sa maľovalo.
Tu však čierna farba pôsobila ako moridlo, čím už z diaľky vytvárala dojem čierneho dreva, pričom nechala vyniknúť prirodzenú štruktúru dreva.
Keďže pri čistení na pôvodnú vrstvu by došlo k veľkému úbytku originálnej farby, celý oltár očistili na prvú premaľbu imitujúcu zelený mramor a až následne na jej vrstve vykonali rekonštrukciu čierneho povrchu.
"Na oltári sa nachádzali aj rôzne doplnky, ako vázy či ozdoby, ktoré tam nepatrili. Tie sme tam už nevracali, pretože sme zistili, že sú nepôvodné," dodáva reštaurátor.
Oltár rozobrali do poslednej dosky
S reštaurátorským výskumom, ktorý odhalil jednotlivé premaľby oltára, sa začalo už v roku 2022. Samotné reštaurovanie spustili v auguste 2023 a trvalo približne rok a pol. Oltár bol demontovaný a prevezený do reštaurátorského ateliéru, kde na jeho obnove pracovalo šesť ľudí.
"Celá oltárna architektúra bola konštrukčne nestabilná, rozsušená a zničená drevokazným hmyzom až do takej miery, že počas reštaurovania muselo dôjsť k jej úplnému rozobratiu takmer do poslednej dosky a každej lišty," opisuje náročný proces Martin Mikuláš.
Len na predele oltára sa pritom nachádzalo okolo 120 zdobených holandských líšt. "Boli rozožraté drevokazným hmyzom, mnohé z nich chýbali, a na všetkých týchto častiach sa museli znova robiť rekonštrukcie povrchov. Kriedovať, brúsiť, zlátiť," dodáva Martin Mikuláš.
