TESÁRE. Na stole sa pomaly kopia kôpky jemného nadrápaného peria. Najdrobnejšie páperie poletuje vo vzduchu ako biele vločky. Z nádob plných husieho peria ubúda pomaly, nejde o súťaž. Cieľom stretnutia, ktoré zorganizoval klub Babinec z Tesár, je zdieľať spoločný čas a oživiť takmer zabudnutú tradíciu - zimné drapačky.

„Išlo nám o to, aby sme sa tu zišli, všetky generácie. Navrhla som pani starostke, či tu môžeme spraviť spoločné drapačky. Ona súhlasila, a tak sme sa pustili do organizácie,“ vysvetlila Ľubomíra Manduchová, členka klubu Babinec. Ako doplnila, v minulosti sa drápanie peria konalo v domoch, v rámci klubu driapali perie aj v starej základnej škole.
Po prvýkrát sa tak 22. januára uskutočnili januárové drápačky v zasadačke obecného úradu obce Tesáre. Podujatie nebolo výhradne ženskou záležitosťou – do drápačiek sa s chuťou zapojili aj muži a deti, k veselému ruchu sa neskôr pridali aj tóny harmoniky. Chýbať nesmel oldomáš, chutné pohostenie pre všetkých účastníkov.
"Ja si pamätám, že tu každý jeden dvor, každá jedna rodina, chovali husi. Každý mal po desať až 12 husí, vyháňali ich k potoku. Perie sa chodilo driapať každý rok, vždy bývala kuchyňa plná žien, pomodlili sa, pospievali si. Ja som chodieval na hudobnú, tak som im hrával na harmonike," hovorí Tomáš Bago, rodený Tesárčan, ktorý žije už 12 rokov v Litve. Počas svojej návštavy v rodnom kraji si tak zaspomínal aj na detstvo.
Ako dodáva, pokiaľ niekto nemal priestor, dohodli sa s druhou rodinou, ktorá mala perie, a driapalo sa spolu. Doteraz s úsmevom spomína aj na hlásenia v rozhlase, aby ľudia nepúšťali husi. Dôvodom boli znečistené cesty v dedine.
Okrem drápania peria si účastníci zaspomínali aj na staré zvyky a povery. „Voľakedy sa o bosorkách, o strigách rozprávalo. Dali sa vraj vidieť, keď ste si kľakli na šameľ, ktorý nemal žiaden klinec. To bolo strachu,“ oživuje spomienky Ľubomíra Manduchová.
Pre veľký úspech a množstvo peria budú drapačky v Tesároch pokračovať aj v piatok o 17. hodine. Perie, ktoré sa na podujatí podarí spracovať, bude darované ako prekvapenie. „Neprezradíme komu, vymysleli sme si to a darujeme. Účel svätí prostriedky,“ dodala Manduchová s úsmevom.
Na otázku, či budú v tradícii pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, odpovedá, že všetko závisí od toho, či bude perie.
