Pod jeho rukami vznikajú štýlové retro bicykle, ktoré si získali pozornosť aj medzi známymi osobnosťami. Bol prvým, kto v Topoľčanoch otvoril cyklokaviareň a aj keď už dnes nefunguje, ako vášnivý cestný cyklista túto komunitu rozvíja naďalej.
Reč je o rodákovi z Topoľčian, PAVLOVI "EWŽENOVI" ADAMKOVIČOVI, ktorého už od detstva formovala práca v dielni jeho dedka, ktorý bol zručným kutilom.
Keďže jeho strýko robí s autami a má rád veterány, chvíľu sa pozeral aj týmto smerom, no nakoniec sa rozhodol pre bicykle. K tomu ho nakoplo, keď si na Instagrame všimol starý bicykel a rozhodol sa podobný zohnať.
„Kúpil som ho za 40 eur a keď som ho priniesol domov, spýtali sa ma, čo s tou starou "šarágľou“ budem robiť. Ja som vtedy nadšený, plný elánu, povedal, že ešte uvidíte, to pôjde do sveta,“ spomína na začiatky svojej cyklistickej vášne.
Spolu s bratrancom Gračom pred rokmi vybudovali unikátnu cyklodielňu Eg riders, v ktorej Ewžen dodnes oživuje staré bicykle a mení ich na moderné retro klenoty. Svojich majiteľov si nachádzajú aj v zahraničí.
Do povedomia ste sa dostali najmä po tom, čo ste robili bicykel pre priateľa Dominiky Cibulkovej, či na svadbu Petra Sagana. Robili ste medzitým bicykle aj ďalším známym osobnostiam?
Hej, robil. Ale Dominika Cibulková bola jednou z prvých, čo bolo fakt skvelé. Vlastne prvá, ktorá celé toto pre mňa naštartovala.
Priviezla vám vtedy ona s priateľom starý bicykel?
Nie, ja som zohnal bicykel. On si prial pistáciový. Ja som si spravil pistáciový a povedal som, že tú farbu nedám nikomu. Vo vzorkovníku farieb som mal napísané, že nerobím.
Ale vtedy som si povedal: ‚Okej. Teraz sa nemôžem hrať na to, či chcem, či nechcem. Je to pre mňa najväčšia šanca sa zviditeľniť.‘
Odvtedy robíte pistáciové bicykle?
Jasné, už som to potom povolil. Nemôže byť iba pre mňa. Povedal som, prečo nie.
Na akom bicykli momentálne chodíte vy?
Momentálne? Momentálne mám originál cestný bicykel, prepadol som cestnej cyklistike. Ale mám aj jeden špeciálny bicykel po majstrovi Československa, Jánovi Stejskalovi.
Je to ikona Československa, možno ho prirovnať k Petrovi Saganovi v tej dobe. Bol to jeden z najlepších cyklistov a do dnešného dňa je držiteľom rekordu na pretekoch okolo Slovenska.
Jeho rekord dodnes nikto neprekonal?
Nikto ho neprekonal. Štartoval 17-krát a z toho 12-krát stál na stupni víťazov. A ja mám po ňom bicykel, ročník 1986. Je to favorit špeciál na campagnolo výbave, na ktorom on aj jazdil a pretekal. Pre mňa je ešte o to vzácnejší, že ja som sa narodil v roku 1986.
Tretíkrat po sebe obhájil titul majstra Slovenska. Lukostrelec z Topoľčian bodoval v kategórii holý luk Čítajte Ako ste sa k nemu dostali?
Dostal som sa k nemu veľmi náhodne. Sedel som raz u kamoša, chcel som si kúpiť favoritový bicykel, niečo trošku iného. Večer mi zavolal: ‚Príď, niečo mám.‘ Ukázal mi ten bicykel a povedal, že vraj by mal byť po Jánovi Stejskalovi.
Druhý deň som ho kúpil. Pridal som story na sociálne siete a do 24 hodín mi zavolal Ján Stejskal osobne. Teda, zavolala mi jeho manželka Daška s otázkou, či som písal na stránku, že mám bicykel po Jánovi Stejskalovi. Ja na to: ‚Áno, mám.‘ A ona len dodala: ‚Ján Stejskal sedí vedľa mňa.‘
Bolo to pre mňa neuveriteľné, lebo tá cyklistická ikona, ten pán mi zrazu volá. Spýtal som sa ho, ako zistím, že ten bicykel je jeho.
Začal mi vysvetľovať, že bol vysoký chlap, je to 60 rám, veľký, sú tam 172,5 kľuky. Povedal, že sú tam shimano nálepky, ktoré lepil sám a dodnes si pamätá, ako ich priniesol. Nemal rád favorit, tak ich strhol a nalepil si Shimano. Vtedy som sa potešil.
Dostali sme ten rám aj do televízie, kde sa ho pýtali, ako by to mohol dosvedčiť. Odpovedal, že zospodu sám vŕtal diery, aby sa voda dostala von z bicykla. Nikdy predtým som si to nevšimol, ale keď som ho zdvihol, tie diery tam vážne boli.
Ako často na ňom jazdíte?
Momentálne jazdím iba v lete. Raz za čas sa na ňom idem rád previezť. Mám okrem neho aj ďalšie staré bicykle, ale tento má pre mňa najväčšiu hodnotu.
Horská cyklistika vás neláka?
Neláka, ale aj na cestnom bicykli som skúšal jazdiť s kamošom už skôr. Zabalil som to, nebavilo ma to. A po rokoch, práve tým, že som sa dostal k bicyklu po Jánovi Stejskalovi, som viac nazrel do cestnej cyklistiky.
Mám rád módu a keď vidím cyklistov, pre mňa je to móda. Ako sú pekne vyobliekaní, ucelení, čistí, ako si na tom dajú záležať. Zlom nastal na jedných pretekoch v Žabokrekoch.
Zaobstaral som si bicykel, minulý rok sa pokazil a povedal som si, že je čas si kúpiť nový bicykel. Bola to moja prvá sezóna a od bratrancovho otca som dostal otázku koľko chcem na tom bicykli najazdiť. ‚Desaťtisíc kilometrov‘, hovorím mu. A ja som tých 10-tisíc najazdil.
Dostal som sa do skvelého tímu DTC v Topoľčanoch, chalani ma potiahli. Vytvárame už aj komunitu Langoš.kru, ktorá vznikla na základe hesla: Streda, langoš treba. Dávali sme si kolečko na Duchonku na langoš a naspäť.
Pomaly sa tá komunita rozrastá. Pre ľudí, ktorí si nemajú kam ísť zajazdiť, nikdy nejazdia v balíku, je to zážitok. Zrazu ideme dvadsiati na ceste, čo je desať dvojíc. Chápem, že motoristi nás neznášajú, čo nás na druhej strane mrzí, ale je to super pocit.
A čo hovoríte na rozvoj cyklotrás, ktorý sa momentálne všade v okolí rozbieha?
Cyklotrasy super, ale ja radšej jazdím mimo nich. Popravde, ľudia, ktorí majú radi horskú cyklistiku, idú radšej do hory, lebo sa boja áut. Ako šofér som neveril, aké to je. Teraz sa na to pozerám úplne inak. Vidím cyklistu, spomalím. Môže byť unavený, môže padnúť, meter predo mnou stáť, môže sa stať čokoľvek.
Stalo sa nám, práve v jednu stredu keď sme išli z Duchonky, že nás vodič obiehal dole kopcom. Obehol nás a zrazu dal plnú brzdu. Keď ja padnem, padnú za mnou ďalší dvadsiati. A ten človek si vôbec neuvedomuje, že ohrozuje ďalších ľudí. Neuvedomuje si, že na tom bicykli fakt letíš.
Vrátim sa späť k repasovaniu bicyklov. Uplynulý rok vaša dielňa prešla kompletnou rekonštrukciou a oznámili ste, že s rekonštrukciou príde aj veľký refresh, o čo ide?
S tým prišiel môj fotograf, Palino z Nitry, že je čas posunúť sa trošku iným smerom. Retro stále zostáva, ale chceme priniesť aj niečo nové. Takže prišli 90-tky. Ide o staré horské bicykle z 90. rokov, ako Author, Kellys a podobné značky.
Všetko sme prekopali, úplne zmenili. Stavia sa na veľkých balónových plášťoch, ten typ bicykla vyzerá úplne inak ako klasický horský bicykel. Tento trend udali Japonci, prichádza už aj do Európy, a zase to na Slovensku nie je.
Takže ste prví alebo patríte medzi prvých, ktorí sa tomu na Slovensku venujú?
Sme medzi prvými. Akurát teraz príde známa influencerka JankaTopanka, ktorá tiež dostane tento bicykel. Má ho už pripravený. Ideme aj touto cestou, aby sme to dostali medzi ľudí. Takže 90-tky budú niečo nové.
Máte na predaj už aj hotové bicykle, alebo ako to funguje?
Nemám hotové bicykle, pretože ja spravím bicykel, červený, krásny, pre mňa super, ale vy prídete a poviete, že ja by som si ho zobrala keby je čierny. A ďalší. Potom by mi tu tie bicykle stáli. Ja som odlišný práve tým, že človek za mnou príde a on si povie, čo chce.
Ale staré bicykle k dispozícii máte.
Jasné, na záhrade mám opreté staré bicykle, stále mám asi päťdesiat kusov. Zákazníka sa pýtam, či má bicykel. Ak povie, že nie, kúpi si na bazoši, poviem mu, nech si nič nekupuje. Ja mu dám kostru, rám a vidlicu grátis. Lebo on pôjde na bazoš, kúpi za sto eur bicykel, nerozumie sa tomu a spraví si zbytočné náklady.
Ktoré časti bicykla sa najťažšie opravujú alebo nahrádzajú?
Stredová oska je najťažšia. Ide o to, že ako je tá oska v strede, tam sú kľuky, kde je veľká rozeta, kadiaľ ide reťaz, a z druhej strany normálna kľuka. A niekedy sa staré originálne osky šróbovali dovnútra.
Závity vnútri môžu byť zodraté, misky sú vydraté, môže byť zle závit, alebo zvonka idú šróby a tie sú pokazené. Môže zahrdzavieť tak, že nejde povoliť. Toto je najväčšia pánta. Všetko na bicykli sa dá spraviť, ale ten stred je problematický.
Stalo sa niekedy, že ste si povedali toto nepôjde?
Stalo sa, ale prišiel môj strýko a povedal: ‚Nechaj to, majstri od Fordu dajú vždy všetko dokopy.‘ V takýchto prípadoch to vždy nechám na neho, a on vždy všetko spraví.
Chvála Pánu Bohu, že mám dielňu, kde on žije a býva. Vo všetkom mi vie poradiť. Veľmi veľa som sa pri ňom naučil.
V rozhovore sa dočítate napríklad aj:
- koľko bicyklov už repasoval,
- prečo jazdí v Topoľčanoch najmenej bicyklov z jeho dielne,
- v akých cenách sa pohybujú repasované bicykle,
- akú najvyššiu sumu si vypýtal od zákazníčky,
- s ktorým typom bicyklom pracuje najradšej?
Prichádzajú niekedy zákazníci s veľmi neštandardnými alebo špecifickými požiadavkami?
Niekedy sa to stane, ale pre mňa je to vždy výzva, mňa to teší. Najhoršie je, keď mi niekto povie: ‚Ja to nechám na vás.‘
Fú, to je najťažšie. Niekto by povedal, že by jazdil aj na ružovom bicykli ako plameniak, a niekto chce, aby všetko bolo všetko bez káblikov a čierne.
Tak si k tomu sadneme a pýtam sa: ‚Povedzte mi o tom bicykli nejaký príbeh, ako ste sa k nemu dostali?‘ Ja ten príbeh potom pretvorím do toho bicykla.
S akou najnetradičnejšou požiadavkou ste sa stretli?
Bola aj požiadavka, či by som vedel vyrobiť hasičský bicykel. Povedal som okej. Nakoniec sme sa k tej zákazke nedostali, ale prečo nie, vedel by som to spraviť.
