KUZMICE. Ktovie, aký osud by čakal klasicistický kaštieľ v zaniknutej osade Vítkovce, keby ho po dlhých rokoch chátrania nekúpila rodina, ktorá sa rozhodla prinavrátiť mu jeho zašlú slávu.
Keď sa manželia Genčíkovci po viac ako štyridsiatich rokoch života v Nemecku rozhodli vrátiť na Slovensko, kúpili v časti obce Kuzmice pri Topoľčanoch kaštieľ pripomínajúci ruinu.
Krok za krokom ho premenili na honosnú historickú budovu. Sami bývajú v zrekonštruovanej hospodárskej budove pri kaštieli, zatiaľ čo hlavný objekt má slúžiť na kultúrne a spoločenské účely.
Modrú fasádu odmietli
Typický klasicistický kaštieľ nechal v druhej polovici 19. storočia postaviť nitriansky advokát Ignác Súľovský. Okrem jednotného architektonického štýlu zaujme najmä nástennými maľbami v pompejskom štýle.
Zaniknutá osada skrýva príbehy mnohých šľachtických rodov. Narodil sa v nej aj známy básnik Čítajte "Na rozdiel od iných klasicistických stavieb na Slovensku, ktoré svoju podobu získali prevažne prestavbami, bol kaštieľ vo Vítkovciach od začiatku navrhnutý a postavený v tomto štýle," približuje unikátnosť budovy súčasný majiteľ kaštieľa docent Andrej Genčík.
Aj keď interiéry utrpeli počas obdobia, keď budovu spravovala obec, jej pôdorys a exteriér zostali bez zásadných stavebných úprav. Zachovať sa podarilo množstvo pôvodných prvkov, vďaka čomu mohla prebehnúť jeho citlivá obnova.
"Spočiatku sme mali architektku, ktorá nám navrhla, aby sme fasádu budovy namaľovali na modro, tak sme sa s ňou rozlúčili," približuje začiatky rekonštrukcie majiteľ.
Odvtedy robia všetko po svojom. Dôkladne študovali historické materiály a umelecký štýl danej doby, aby zachovali jedinečný charakter a unikátnu architektúru stavby.
Ako dodáva, od štátu nedostali ani cent – všetky opravy financovali z vlastných zdrojov, pričom obnova kaštieľa ešte stále nie je na konci.
Ignác Súľovský - advokát, dramatik a umelec (* Vítkovce, 1835 – † Vítkovce, 1889)
Ignác Súľovský (Ignac Szulovsk) bol doktor práv, advokát a významná osobnosť spoločenského a umeleckého života 19. storočia. Po ukončení štúdií práva sa stal právnym poradcom najvýznamnejších rodín a v roku 1887 ho zvolili za poslanca do Národného zhromaždenia v Nitrianskej župe.
Popri právnickej kariére sa venoval aj literárnej a dramatickej tvorbe. Kreslil žánrové obrázky a poviedky pre viaceré dobové periodiká. Často používal pseudonym Sólyom.
V jeho dramatickej tvorbe dominovali jednoaktové komédie, pričom hra "Ženská diplomacia" mala premiéru v Národnom divadle 24. apríla 1885. Ďalšie dielo, "Politika manželstva", bolo uvedené v roku 1864 a neskôr vydané v Budapešti.
Okrem právnickej a umeleckej činnosti bol Súľovský úzko prepojený s cisárskym dvorom vo Viedni. Jeho umelecké cítenie sa prejavilo aj v architektúre – pri výstavbe kaštieľa vo Vítkovciach, ktorý odráža spojenie funkčnosti a estetických hodnôt svojej doby.
Strecha si vyžadovala kompletnú rekonštrukciu
Do budovy sa vstupuje z južnej strany s portikusom – stĺpovým vstupom, ktorý je korunovaný trojuholníkovým tympanónom (štítom, pozn. red.).
Severnú stranu kaštieľa zdobí balkón s umelecky tepaným kovovým zábradlím a mramorovými obrubami. Zábradlie musel majster vyrobiť podľa fotografie, pôvodné ukradli. Nad ním sa nachádzajú dve elegantné kameninové vázy, ktoré na svoje miesto umiestňovali pomocou žeriava.
Fasádu kaštieľa zdobia štukové prvky a okná s medenými strieškami. Poschodia sú opticky členené stĺpmi, horizontálna rímsa lemuje celú stavbu. Okná z masívneho dubu sú kópiou pôvodných, ktoré sa podarilo na stavbe zachovať.
Mozaiku obnovili, podlahy pokryli talianskym mramorom
Interiér, hoci značne poškodený, niesol stopy pôvodnej klasicistickej výzdoby. Mozaikovú chodbu vo vstupnej sieni, vytvorenú z drobných kúskov rôznofarebného mramoru, majitelia zrekonštruovali s dôrazom na detail. Zachovali tak jej pôvodný vzhľad.
