Zamestnanci spoločnosti ZKW pri Topoľčanoch čelia momentálne neistej budúcnosti s hrozbou hromadného prepúšťania, ktoré môže zasiahnuť viac ako tristo ľudí.
O tom, ako sa odborári snažia ochrániť pracovníkov a prečo boli po prvom vyjednávaní sklamaní, sme sa porozprávali sPATRIKOM MRIŽOM, predsedom výboru OZ KOVO ZKW.
V rozhovore nám prezradil, ako prebieha komunikácia medzi zamestnávateľom a odbormi, prečo chcú niektorí zamestnanci odísť aj dobrovoľne, aké klebety kolujú vo firme a dokonca i to, že sa pripravujú na vyjednávanie ohľadom zvyšovania mzdy.
Hromadné prepúšťanie v ZKW
Závod ZKW Slovakia so sídlom v Krušovciach v súčasnosti zamestnáva viac ako 3000 ľudí. Spoločnosť patrí medzi popredných výrobcov prémiových svetelných systémov a elektroniky pre automobilový priemysel. Od roku 2018 je súčasťou skupiny LG.
Hromadné prepúšťanie nahlásil najväčší zamestnávateľ v Topoľčianskom okrese na Úrade práce koncom januára. Prebiehať má postupne počas celého roka.
Dôvodom prepúšťania má byť reakcia na súčasné spomalenie v európskom automobilovom priemysle. Podľa vedenia spoločnosti sú zmeny vo výrobnom procese zamerané na zabezpečenie udržateľného rastu.
Ako momentálne prebieha komunikácia medzi odbormi a manažmentom spoločnosti ZKW v súvislosti s ohláseným hromadným prepúšťaním?
So zamestnávateľom sme v pravidelnom kontakte, dá sa povedať, že každý týždeň. Každý mesiac by mal byť označený zoznam zamestnancov, ktorí budú prepustení.
Každú jednu výpoveď prerokujeme. Zo zákona máme lehotu sedem dní. Keď nám zoznam predložia, zoberieme si ho do kancelárie, prerokujeme ho s výborom a zisťujeme situáciu našich členov.
Pokiaľ je tam niekto, kto má nejakú vážnu životnú situáciu a treba sa za neho ešte postaviť, upozorníme na to zamestnávateľa, lebo ten nie všetko vie o svojich zamestnancoch.

Rovnako preverujeme, či tam nie sú zamestnanci, ktorí majú ochranu. Napríklad osoby nad šesťdesiat rokov, osamelí rodičia s dieťaťom do veku desať rokov alebo manželské páry, kde nie je možné, aby bol s oboma ukončený pracovný pomer výpoveďou.
Samozrejme, keď niekto uprednostní dohodu, neráta sa to a toho druhého by teoreticky mohli prepustiť. Zároveň sledujeme, či medzi dotknutými nie sú zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť alebo členovia výboru – v takýchto prípadoch totiž zamestnávateľ potrebuje náš súhlas na ukončenie pracovného pomeru.
Podľa čoho vyberajú zamestnancov, ktorí majú odísť?
Vyberajú manažéri. Či sa radia so šéflídermi, presne nevieme, ale majú zohľadňovať aj výkon a samozrejme dochádzku.
Zamestnanci, ktorým končí zmluva, na zozname nie sú. Pre firmu by to bolo zbytočné. Nepredĺžia im zmluvu a kvázi sa potom do zoznamu nerátajú.
Podarilo sa vám pri prvom zozname zamestnancov vyjednať nejaké ústupky?
Pri prvom zozname sme boli sklamaní. Zo štyridsiatich zamestnancov, ktorí sa na ňom ocitli, sme sa snažili pomôcť jednej pani, ktorá chcela zotrvať vo firme. Dôvodom bolo, že jej manžel bol práve evidovaný na úrade práce, pričom mali malé deti. Napriek našej snahe zamestnávateľ na túto situáciu neprihliadol a prepustil ju.
Ďalší prípad sa týkal inej zamestnankyne, ktorá síce nebola na zozname prepustených, ale končila jej zmluva. Chýbalo jej len trinásť dní do odpracovania dvoch rokov, aby mohla ísť na podporu.
Navrhovali sme zamestnávateľovi, aby jej zmluvu predĺžil aspoň o mesiac s dohodou o následnom ukončení pracovného pomeru. Ani v tomto prípade však zamestnávateľ nevyhovel a argumentoval tým, že jej radšej pomôžu nájsť novú prácu.
Lenže ľudia si po prepustení potrebujú aj trochu oddýchnuť, a nie hneď v pondelok nastúpiť do novej práce po tom, čo v piatok skončili v tej starej.
Aké ďalšie kroky podnikáte, aby ste ochránili zamestnancov a minimalizovali dopady prepúšťania?
Napríklad nás nedávno kontaktovalo jedno občianske združenie Palis & comp., ktoré sa stará o nezamestnaných. Sídli v Topoľčanoch a dokonca idú aj na úrad práce s nimi, pomáhajú im so začlenením do novej roboty.
Podľa toho, čo nám hovorili, sa nám ich projekt páči, spolupracujú aj s ministerstvom. Dávali sme teraz informácie ľuďom, aby vedeli o takejto možnosti, že aj oni im vedia nejako pomôcť.
Aké je to zo strany zamestnávateľa s hľadaním novej práce. Vidíte snahu?
Snahu vidíme. Viem, že zamestnancom dávajú prospekty firiem, ktoré v okolí naberajú, komunikujú s okolitými firmami. Ale či sú to vhodné pozície pre tých ľudí, to sa už musia sami rozhodnúť.
Vieme, že ponúkajú HYZU, myslíme si, že to nie je zrovna ideálna práca. Ponúkajú aj nejakú firmu pri Nitre, lenže nie každému vyhovuje dochádzať skoro hodinu do práce.
V článku sa dočítate aj:
- prečo chcú niektorí zamestnanci odísť radšej dobrovoľne,
- kedy začínajú vyjednávania o vyššie platy,
- či sa môže stať, že by sa zopakoval pokus o štrajk,
- aké klebety sa šíria firmou?
Dotýka sa prepúšťanie rovnako všetkých oddelení?
Čo sa týkalo prvého zoznamu, boli tam najmä výrobní pracovníci. Z THP (technicko-hospodársky pracovník, pozn. red) tam bola, myslím, jedna zamestnankyňa.