Peter MojžišRebrík ôsmej futbalovej ligy je o ďalšiu priečku kratší. Po Šalgovciach, ktoré sa z nej odhlásili po troch jesenných kolách, sa totiž v rovnakých stopách rozhodli ísť aj Kuzmice. O dôvodoch, ktoré k tomu viedli, sme sa porozprávali so starostom obce Petrom Mojžišom.
Srdce futbalistov pri správach, že z futbalovej mapy Slovenska mizne ďalší klub, vždy krváca. Je to definitívne?
Áno , s ľútosťou musím oznámiť, že OFK Kuzmice ukončil svoju činnosť a od jarnej časti ročníka 2024/25 už nebude súčasťou žiadnej z futbalových súťaží.
Športové kluby končia väčšinou z dvoch dôvodov – buď nemajú financie na chod alebo hráčov do zostavy. Ktorý prípad nastal u vás?
V našom prípade bol jednoznačný dôvod dostať hráčov do zostavy na majstrovský zápas, pričom počas tohto futbalového ročníka sa v nej vystriedalo až 24 hráčov! Toto rozhodnutie teda neprišlo zo dňa na deň a je len vyústením okolnosti, za akých sme v našom klube fungovali posledných niekoľko sezón.
Ďalej sa dozviete
- prečo nešlo riešiť problém nasadením mládeže,
- ako sa starosta snažil klub zachrániť,
- ako sa k tomu postavili niektorí hráči,
- či sa na ihrisku budú pásť kravy a ovce
- či sa a kedy by sa ešte futbal v Kuzmiciach mohol pozviechať?
Pohľad do štatistík hovorí, že v niektorých zápasoch na súperových ihriskách nemal základnú jedenástku prakticky kto striedať...
Problémy sa začali prejavovať už ďaleko pred začiatkom tohto ročníka. Myslím si, že po tom nešťastnom COVIDE a nečakanom odchode duše futbalu obci – Miroslava Petreje, to nabralo veľký spád. Odchody funkcionárov, hráčov, resp. nezáujem o pravidelné hranie amatérskeho futbalu, to všetko spôsobilo nechuť aj tým, ktorí by ešte trochu chceli. Situáciu sme sa snažili riešiť hosťovaniami a prestupmi hráčov z okolitých obcí, ale i napriek tomu sme na množstvo zápasov nastúpili v nekompletnej zostave – o jedného, prípadne aj viac hráčov menej.
Krušovce bolí strata Masaryka, káder Koniaroviec zažil zemetrasenie Čítajte Veľmi nám pomohla spolupráca s Nemčicami, chcem sa im za to všetkým, i vedeniu na čele so starostom obce, poďakovať. Poskytli nám totiž niekoľkých hráčov, čomu sme sa potešil. Vzápätí však prestali hrať niektorí domáci a boli sme tam, kde predtým. Na spadnutie bolo dokonca vytvorenie béčka s Nemčicami, no nakoniec z toho zišlo. Paradoxom na tom všetkom je fakt, že práve najstarší, tí, ktorých bolia kolená, chceli, aby sa to udržalo a vždy keď mohli, pomohli. Žiaľ, to sa u niektorých mladších nedá povedať.
