BOJNÁ. V areáli Ranča pod Babicou v Bojnej našiel svoj domov nový druh – líška korzak (Vulpes corsac). Lišiak, ktorý dostal meno Kerchak, bol odchovaný v zajatí.
O jeho záchranu sa pričinilo viacero organizácií a jednotlivcov. Z Centra prevýchovy zvierat – KS Nová Baňa sa dostal do Záchrannej stanice pre zranené živočíchy Zázrivá. Celý jeho príbeh nie je známy, preto najskôr podstúpil potrebné očkovania a bol umiestnený do karantény.

Osud lišiaka v stanici bol neistý, kým sa pre neho nenašlo vhodné umiestnenie. Keďže na Slovensku ide o nepôvodný druh, ktorý sa bežne vyskytuje v stepiach Ázie, nemohol byť vypustený do voľnej prírody.
V zoologických záhradách neuspeli
Zakladateľ Záchrannej stanice Zázrivá Metod Macek približuje, že mu každý deň volali súkromné osoby, ktoré sa chceli lišiaka ujať. "Ale to nie psík na hranie, ktorého si zavriete do bytu," vysvetľuje.
Potom, ako neuspeli s umiestnením v zoologických záhradách, prihlásili sa im zo zverinca v Bojnej. "Poslali nám hneď aj fotky, kde bude umiestnený. Spĺňali všetky zákonné predpoklady na to, aby ho mohli prijať. Nebolo čo riešiť," hovorí Metod Macek s tým, že oni nie sú útulkom, kde by mohla líška zostať na celý život.
Hlavne v období na začiatku sezóny očakávajú množstvo pacientov, preto potrebujú mať k dispozícii každú jednu voliéru.
Ľudia však zatiaľ možnosť vidieť lišiaka v jeho novom domove nemajú. Vstup verejnosti do areálu zverinca je prísne zakázaný pre vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky (SLAK) na Slovensku.
"Zatvorenie ranču na základe pokynu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Topoľčanoch na nás pôsobí doslova depresívne a likvidačne," hovorí zoológ Branislav Zajac.
Zariadenie funguje ako zverinec, avšak už v roku 2023 podalo žiadosť o schválenie na oficiálnu inštitúciu ZOO Bojná. Sezóna sa im začína práve v apríli a vrcholí v mesiacoch máj, jún a júl. Na toto obdobie mali plánovanú bohatú edukačnú činnosť pre základné a stredné školy ako aj pre širokú verejnosť.
Zaviedli viacero opatrení
Vo zverinci chovajú množstvo zvierat, ktoré sú na ochorenie SLAK citlivé. Zoológ vymenúva ťavy dvojhrbé, lamy alpaky, lamy krotké, muflóny lesné, daniele škvrnité, jelene lesné, antilopy jelenie, antilopy lechve, ovce i kozy.
"Na ochranu zvierat boli prijaté špeciálne opatrenia vo forme osadenia dezinfekčných rohoží pri vstupe na parkovisko ako aj dezinfekcia služobných motorových vozidiel pri vstupe do areálu na zásobovanie krmív," približuje.
V areáli bola vyhlásená mimoriadna situácia za účelom zvýšenia dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie jednotlivých objektov. Zvýšili nároky na hygienu a dezinfekciu ošetrovateľov, okrem nich sa k zvieratám nikto nedostane. Dezinfekčné rohože s denným dopĺňaním umiestnili aj pred vstupom do jednotlivých sekcii.
"Pristúpilo sa k dennej dezinfekcii výbehov a priestorov skladov krmív. Boli zvýšené nároky na dezinfekciu výbehov párnokopytníkov, ako aj zariadení na kŕmenie a napájanie," dodáva Zajac.
V článku sa dočítate aj:
- prečo museli doplnky pridávať do expozície postupne,
- odkiaľ chcú získať družku pre lišiaka korzak,
- s akými nepôvodnými druhmi majú skúsenosti v Záchrannej stanici Zázrivá?
Výbeh postupne dopĺňali o nové prvky
Hoci lišiaka sme z dôvodu prísnych opatrení navštíviť nemohli, zoológ hovorí, že Kerchak sa už vo výbehu udomácnil. Postupne mu v expozícii pribudli nové prvky a zeleň. Práve prázdny výbeh a jeho veľkosť sa pri uverejnení príspevku Záchrannej stanice pre zranené živočíchy stali terčom kritiky.
"Proces udomácnenia niektorých druhov zvierat je zložitejší ako pri iných druhoch. Jednoducho niektoré druhy zvierat, ako napríklad lamy, ovce a kozy si rýchlejšie zvykajú na svoje nové životné prostredie. No potom sú tu druhy zvierat s vysokým stresovým faktorom a tam treba už použiť odborné skúsenosti," vysvetľuje Branislav Zajac.