Po tesnej prehre so Sláviou UK (7:11) ukončili vodní pólisti Topoľčian svoje extraligové ťaženie na štvrtej priečke. Po sezóne však ešte nemajú žiacke a mládežnícke zložky, z ktorých mnohé, podľa všetkého, skončia na medailových pozíciách. A možno i na tej najvyššej. Nielen o tom ale hovorí Pavol Kertész, muž, ktorý je s týmto najdlhšie hraným kolektívnym športom na olympijských hrách spojený už viac než tri desaťročia.

Po vlaňajšom piatom mieste posun o jednu priečku nahor, ale hlavne – po 14 rokoch ste si opäť zahrali play off. Z tohto pohľadu asi veľká spokojnosť...
Áno, posunuli sme sa o jednu priečku nahor, čo znamená, že sa odzrkadľuje naša dlhodobá práca s mládežou. Dostať sa do prvej štvorky bolo tohtoročným cieľom či už v Slovenskom pohári alebo extralige.
Ako kapitán a tréner ste viedli mužov do tohtosezónnych vyraďovacích bojov. Pamätáte si ešte tie spred štrnástich rokov?
Na tie si spomínam veľmi dobre, pretože v tej dobe som bol tiež kapitánom tímu. Bola to silná éra, kde bola pomerne veľká podpora sponzorov. Vedeli sme držať krok aj s poprednými klubmi, ktoré vtedy dominovali na Slovensku – Hornets Košice, Sláviou UK Bratislava a samozrejme, Novákmi. V podstate celé play off sme odohrali tak, že zápas o bronz bol už z našej strany povinnosťou, pretože naše družstvo bolo zložené z osemdesiatich percent z profesionálov.
Aktuálny majster bol, samozrejme, nehrateľný súper, čo však možno chýbalo proti Slávii UK? Posledný zápas ukázal, že by to cez nich mohlo v budúcnosti ísť.
Prvé kolo nám priniesol veľkoklub z Novák, ktorý už dlhé roky kraľuje slovenským bazénom. Nemá u nás konkurenciu a naše mladé družstvo s ním absolútne nevedelo držať krok, či už kondične, silovo alebo takticky. KVP Nováky je zložený prevažne z reprezentantov Slovenska, takže ich chalani ukázali obrovskú kvalitu.
Séria s Bratislavou bola z našej strany odohraná slušne, nemáme sa za čo hanbiť, ale skúsenosti z vyraďovacích bojov a odohranie omnoho väčšieho počtu ligových a najmä play off duelov na strane Slávie UK, rozhodli. Vedeli sme si vytvoriť pomerne veľa presilových hier, no nevedeli sme ich zužitkovať, z čoho opäť vyplývala neistota v zápase a ten obrovský tlak, ktorý bol na chalanoch.
Kde sú podľa vás najväčšie rezervy tímu?
Máme pomerne kvalitnú mládež a našou rezervou je stále nevyhratosť a nedostatok skúseností, ktoré sa prejavia vždy ku koncu zápasu. O tom sme sa presvedčili aj v terajšom play off, kde či už v domácom súboji s Novákmi alebo vo všetkých troch stretnutiach proti Bratislave sme ku koncu takticky nezvládali herne situácie. Tým pádom bolo štvrté miesto náš vrchol.
A teraz opačne – s čím ste naopak spokojný?
Spokojný som, ako som už povedal, s prácou s mládežou. Je pre nás hnacím motorom do budúcnosti, pretože nemáme toľko financií ani zázemie, aby sme vedeli pritiahnuť legionárov zo zahraničia alebo prilákať hráčov z iných klubov, aby hrali za naše farby. Tým pádom je u nás alfou a omegou výchova vlastnej mládeže.
Nie je možno na škodu, že liga nie je viacpočetná? Šamorín i Vrútky majú napríklad kvalitné juniorské tímy.
To je znakom toho, že mládežnícke družstvá, či už sú to kadeti alebo juniori, hrajú pomerne dosť turnajov a ekonomicky je pre kluby ťažké utiahnuť na vysokej úrovni viac kategórií. Tým pádom ako napríklad Šamorín a Vrútky, ktoré sú v mládežníckych kategóriách veľmi šikovné a pohybujú sa stále na medailových umiestneniach, nevedia už chlapcov tlačiť až do seniorskej kategórie. A bolo by to v podstate aj kontraproduktívne, pretože tí chlapci by museli odohrať za jednu sezónu veľké množstvo zápasov vo viacerých kategóriách a mohli by sa v blízkej budúcnosti takpovediac vydrať.

Ako to vyzerá s mužstvom? Ostáva pokope?
Káder v Topoľčanoch je založený na mládeži a stále sa ho snažíme doplniť nejakými skúsenými hráčmi za čo som veľmi vďačný Samkovi Lacikovi i Andrejovi Slašťanovi, ktorí ako matadori stále ostávajú v bazéne.

Dopĺňať tím je vždy priamo úmerné ekonomickým možnostiam klubu. Ak sa nám podarí osloviť sponzorov, na čom vytrvalo pracujeme a vedeli by sme by sme stiahnuť nejakého pomocníka do družstva, bolo by to pre nás obrovským bonusom. Ale zatiaľ ostávame pri zemi a chceme odohrať čo najlepšie zápasy, a tak reprezentovať mesto i súčasných sponzorov.
Ďalej sa dozviete aj:
- prečo považuje túto sezónu za jednu z najúspešnejších,
- prečo len talent a vedieť dobre plávať zďaleka nestačí,
- aké športy využívajú vodní pólisti,
- čo ich čaká v klube najbližšie mesiace,
- do akých krajín cestujú na turnaje.
Na čo nedosiahli muži – medailu, to sa Piraniam môže podariť v žiackych a mládežníckych družstvách. Dokonca starší žiaci majú veľkú šancu aj na titul.
Práca s mládežou je dlhodobé zrkadlo, ktoré podáva obraz o našom klube. Tituly, ktoré máme dosah, sú ale stále len tituly na dosah. Verím chlapcom – starším žiakom i starším kadetom, že ich získajú, no treba k tomu ešte spraviť obrovský počet krokov či už na tréningu alebo samotných finálových zápasoch. Naši súperi sú veľmi zdatní a takisto sa pripravujú.