Spočiatku nenápadné zdravotné ťažkosti prerástli do vážneho stavu, ktorý ju postupne vyradil z pracovného aj spoločenského života. LUCIA BOBOŠÍKOVÁ z obce Nemečky v okrese Topoľčany roky bojuje s neuroboreliózou a pridruženými komplikáciami.
Kvôli bolestiam v oblasti panvy sa dlhodobo nemôže posadiť. Jej život sa prevrátil naruby po tom, čo sa jej infekcia rozšírila do nervového systému a spôsobila reťazec ďalších zdravotných komplikácií.
Ochorenie zasiahlo celý jej nervový systém, vyvolalo autoimunitné reakcie a spôsobilo vážne tráviace problémy. Prešla si opakovanými hospitalizáciami, ťažkosťami po antibiotickej liečbe aj neúspešnými pokusmi o alternatívne metódy.
V rozhovore otvorene rozpráva o tom, aké to je byť dlhodobo chorý v súčasnom zdravotnom systéme, aj o tom, prečo si myslí, že jej poslednou nádejou je liečba na špecializovanej klinike vo Švajčiarsku.
Peniaze, ktoré na ňu potrebuje, sa snaží získať vďaka zbierke.
Spomínate, že sa to začalo nenápadne. Kedy ste si všimli prvé príznaky?
Všetko sa začalo v roku 2019, keď som pracovala v lakovni. Vdychovala som tam chemické výpary a myslím si, že to oslabilo moju imunitu. Začali ma bolieť kĺby, nohy ma pálili a svrbeli, najmä po nočných smenách.
Nepríjemný pocit som pripisovala únave po dvanásťhodinových zmenách, ale to svrbenie bolo neznesiteľné. Vtedy som ešte netušila, že môže ísť o príznak niečoho vážnejšieho.
Kedy ste si uvedomili, že to môže byť vážnejšie?
Podstúpila som operáciu prsníkov a odvtedy to išlo dolu vodou. Pravú lopatku som mala stvrdnutú a ruku som nedokázala poriadne zdvihnúť. Pravidelne som chodila na rehabilitácie, ktoré síce priniesli krátkodobú úľavu, ale problémy sa stále vracali.
Zmenila som prácu – chvíľu som to zvládala, no potom prišli gynekologické problémy a rôzne infekcie. Pridali sa bolesti krížov a keď som ležala, začala ma bolieť panva.
Zistili mi myómy, ale keďže som nekrvácala, lekár si nemyslel, že by mi mohli spôsobovať takú bolesť. Poslal ma na ďalšie vyšetrenia – kolonoskopia bola v poriadku, no ja som už vôbec nemohla sedieť, všetko ma bolelo.
Pri vyšetreniach mi zistili mierne vysunuté dve platničky s ľahkými útlakmi. Ale tá bolesť, ktorú som cítila, nebola typická pre vysunuté platničky. Bola ostrá, rezavá, boleli ma kĺby a začali sa objavovať aj zášklby – na ruke, na nohe. Deväť mesiacov som sa liečila u neurológa. Infúzie, cvičenia na chrbticu, ale stav sa len zhoršoval.
Nakoniec som si dala vyoperovať myómy, lebo bolesť v podbrušku sa už nedala vydržať. Odstránili mi celú maternicu a myslím si, že to bola osudová chyba. Po operácii som mala ukrutné bolesti, nezaberali ani silné lieky. Vtedy mi začali strašne padať vlasy a preskakovať hlas. Aj teraz mi preskakuje, už budem ako Shania Twain, ktorá kvôli borelióze skoro prišla o hlas.
Ako ste sa dostali k diagnóze boreliózy?
Po operácii mi urobili aj testy na boreliózu a výsledok bol pozitívny. Na infekčnom oddelení ma však objednali až o dva mesiace neskôr a potom mi povedali, že je to „len slabo pozitívne“ a netreba to liečiť. Mne však bolo čoraz horšie.
Viete si dnes spätne spomenúť, čo mohlo byť pôvodom vášho ochorenia? Bol v tom kliešť, alebo niečo iné?
V detstve som mala veľa kliešťov. Keď som mala dvadsať rokov, robili mi testy a už vtedy mi povedali, že boreliózu mám, ale mne vtedy nič nebolo.
Liečili ste sa v tom čase cielene aj na boreliózu?
Áno, lekárka mi nasadila penicilín na tri týždne, trikrát denne. Potom povedala, že to stačí. Pred pôrodom aj po pôrode sa mi však znova niečo spustilo. Pracovala som v zahraničí a zrazu som úplne prišla o hlas, pálili ma ruky. Myslela som si, že je to hrdlo, ale spätne si myslím, že to už bolo niečo neurologické.
Asi dva roky po pôrode to bolo hrozné. Bolela ma celá ľavá strana tváre. Nemohla som sa jej ani dotknúť – bolelo ma ucho, oko, nos, ľavá strana jazyka, trhali mi zuby, ale nič sa nezlepšilo. Nikoho nenapadlo spraviť mi testy na boreliózu. Robili mi len CT vyšetrenia, ktoré nič neukázali. Tri mesiace som brala lieky proti bolesti a aj tak som nedokázala jesť. Dnes si to všetko spätne dávam dokopy.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- aké zdravotné komplikácie sa pridružili k diagnóze neuroboreliózy,
- čím všetkým si už prešla v snahe o zlepšenie zdravotného stavu,
- prečo verí, že komplexná liečba vo Švajčiarsku by jej mohla pomôcť,
- ako sa ocitla bez pomoci zo systému sociálneho zabezpečenia.
Ako sa váš stav ďalej vyvíjal po operácii?
Zhoršoval sa. Začala ma bolieť krčná chrbtica, cítila som mravčenie na krku, pukalo mi tam, praskalo – ako keby tam bol piesok. Neustále som sa škriabala, neustále to svrbelo. Potom mi objavili veľkú cystu v podbrušku. Bolesť bola neznesiteľná, tak mi ju znovu vyoperovali – tentoraz aj s vaječníkmi, lebo som to už nechcela riskovať.
Na piaty deň som mala ísť domov. Postavila som sa a zrazu ma hádzalo do pravej strany, padala som. Merali mi tlak, dali infúziu, ale nič nepomohlo. Prišla pre mňa mama, išli sme domov a mne bolo zle. Znovu sa vrátili bolesti brucha, nedokázala som jesť.
V tom čase som bývala v Topoľčanoch. Na druhý deň prišla mama a zavolala záchranku. Ja som sa nedokázala ani postaviť, stále som padala, bolo mi na vracanie. Záchranka však neprišla, povedali, že mám ísť k lekárovi. Našťastie bol blízko a mama ma tam nejako dotiahla. Vtedy bola ešte zdravá. Lekár ma hneď vyšetril a poslal na hospitalizáciu s vertigom.
Teraz už často plačem od bolesti, ale vtedy to bolo prvýkrát, čo som plakala – tá bolesť bola neznesiteľná. Ostrá, prenikavá, nervová bolesť. Zobrali mi krv a znova potvrdili boreliózu. Vtedy už mi nasadili ceftriaxón – antibiotikum, ktoré sa používa najmä v neskorších štádiách ochorenia, keď infekcia postihuje nervový systém.
Hovorí sa, že ho pochovali pod jabloňou. Druhé miesto vo vojenskom hrobe je dodnes prázdne Čítajte Zapôsobil?
Keď mi nasadili ten liek, bola to katastrofa. Bolo mi strašne zle a netušila som, čo sa deje. Pri liečbe boreliózy sa často objavuje Herxheimerova reakcia – keď baktérie umierajú, uvoľňujú toxíny, ktoré spôsobujú dočasné, ale intenzívne zhoršenie príznakov.
