Možno ešte žijú pamätníci, ktorí by vedeli porozprávať, čo bývalo počas tých pozabudnutých hodových dní na sviatočnom stole. To by mohla byť prvá hádanka, ktorá zíde dnešnému sýtemu človeku na um.Ale je tu aj hádanka z týchto dní, keď sa hody stali možno až neočakávane obľúbeným sviatkom Žochárov. Viete, čo bolo najpríťažlivejšie, vlastne najžiadanejšie na tohtoročných? Ak by ste odpovedali, že trdelník, mali by ste pravdu. V jarmočnej ponuke boli medovníky, turecký med, grilované mäsá, ba aj burčiak. Boli varešky a kuchynské pomôcky od výmyslu sveta, boli košíky, aj záclony, širáky i topánky, ale trdelníky boli „na dračku”. To expresívne slovo je však iba metafora, lebo pred všetkými tromi karavánmi – pekárňami, cukrárňami? – stáli zákazníci trpezlivo a spôsobne. Vedeli, že na každého sa dostane. Nie je vylúčené, že im to státie bolo príjemné. Na kovových „trdlách“ sa otáčali cestové trubice, rozváňala maslovo-vanilkovo-orechová aróma. Možno práve ukážka ručnej práce, tá nefabrická pôvodnosť chutného pečiva priťahovala dospelých i deti a dodávala im trpezlivosti.Už všetky šiatre mali zbalené, už slnko sadalo za Marhát, ale pred voňajúcimi maringotkami s nápisom Trdelník 39 Sk ešte stáli ľudia v rade a slinky sa im zbiehali tým väčšmi, čím bližšie boli k okienku.Nájsť si svoju niku, hovoria teoretici marketingu, je v dnešnom prebytku ponuky to najdôležitejšie. Myslí sa tým akýsi „výklenok“, v ktorom sa ponúka to, čo neponúkajú iní. Trdelníkari si ju našli. Nevedno či boli všetci Skaličané, lebo ako je všeobecne známe, trdelník – koláč z fajnového cesta, je skalického pôvodu. Pozoruhodné na tom je, že sa vybral plnou parou do sveta až s príchodom slobodného podnikania a obchodovania. V čase, keď hádam všetko chýbalo, chýbal aj trdelník. Len Skaličania ho piekli „enem pro sebja a svoje deti“.A je aj tretia hádanka. Dal sa popri všetkých tých atrakciách a dobrotách kúpiť na hodovom jarmočnisku preslávený štedrák či skladaník, pýcha cukrárok z nášho kraja? Nedal. Možno ho chodia ponúkať do Skalice na hody.
Autor: mr
