inu. Chochlatý mrak sa však nadul a opäť zastrel túto nádheru. Ešte predpoludním sa znovu rozpršalo. Utiahol som sa do drevenej šopy a cez rozbité okno som pozoroval žltochvosta domového, ktorý si obsadil búdku vo dvore. Mal tam už odrastené mláďatá, a tak ma zaujímalo, odkiaľ a akú potravu bude nosiť v daždi svojmu potomstvu. Samček žltochvosta zalietal do našej záhrady, rýchlo sa vracal a v zobáku mal veľkú húsenicu. Veľmi ma prekvapil, keď som zistil, že húsenice vyberá z vtáčej búdky, ktorú som mal zavesenú v záhrade na jabloni pre sýkorkyOtvoril som búdku na strieške. Bolo v nej asi tridsať húseníc mníšky veľkohlavej, veľkého škodcu ovocných stromov. Našiel som tam aj niekoľko kukiel a húsenice pripravené na zakuklenie. Mnohé však nestihli urobiť ten sebazáchovný úkon, a tak sa stali vhodnou potravou pre mláďatá žltochvosta domového.Celý príbeh sa začal vlani cez leto, keď motýľ - samček mníšky našiel samičku, ktorá sedela na kmeni jablone a spáril sa s ňou. Samička motýľa po vyhniezdení sýkorky belasej na jabloni zliezla do búdky a naznášala na vnútorné steny drobné vajíčka. Zniesla ich na malé kôpky a dôkladne prikryla drobnými chĺpkami z análneho článku svojho tela. Samička motýľa tým vykonala najdôležitejšiu prácu svojho krátkeho pobytu na zemi a zahynula. Vajíčka v týchto pevných ochranných vrecúškach prezimovali a v apríli sa vyliahli drobné čierne húsenice. Spočiatku žili spolu, neskôr sa rozliezli po ovocných stromoch, kde urobili malú škodu požieraním listov. Bolo zaujímavé, že húsenice pred zakuklením zliezli naspäť do búdky, kde ich objavil samček žltochvosta domového.Z kukiel, na ktoré sa stihli premeniť húsenice, sa vyliahli v júni motýle mníšky- V júli, keď som kontroloval búdku, našiel som na jej dne plno mŕtvych motýlích samičiek. Znovu už nakládli vajíčka. Všetky som z búdky odstránil, vyčistil som ju a pripevnil na iné miesto v záhrade.Pozorovanie je pozoruhodné aj tým, že doteraz som okrem kukučky nezistil ani jeden vtáčí druh, ktorý by zbieral húsenice toho obávaného škodcu a dokonca ním kŕmil mláďatá.Proti mníške veľkohlavej sa u nás niekde používali rôzne chemické otravné látky. Nebolo to však celkom premyslené konanie, pretože otravnými látkami sme takmer vyhubili biologických ochrancov stromov a nepriateľov mníšky veľkohlavej. Napríklad húseničiara pižmového, ktorý ich vyhľadáva a ide za nimi aj vysoko do korún stromov. Živia sa nimi teraz už vzácne chrobáky bystrušky. Húsenice majú aj cudzopasníky, ktoré ich ničia, napríklad lumčíky a lumky.Týmto zaujímavostiam a tajomstvách - zázrakom prírody však treba rozumieť, a najmä ich chápať, lebo príroda a celý život v nej je jedna veľká reťaz. Keď jej jedno ohnivko zničíme, reťaz sa pretrhne a potom ju už len ťažko spojíme.
Autor: Ivan KŇAZE
