TOPOĽČANY. Drogy nemenia len životy ľudí , ale aj svoju podobu a mladí sa s nimi stretávajú čoraz skôr. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa PETER REMPER rozhodol už pred rokmi venovať prevencii.
Počas uplynulých týždňov prešiel niekoľko základných a stredných škôl v Topoľčanoch, kde deťom otvorene hovoril o tom, čo dokážu spôsobiť drogy, nielen telu, ale aj mysli a medziľudským vzťahom.
Protidrogovým prednáškam sa venuje od roku 2009, dnes ich organizuje v rámci občianskeho združenia BEZ DROG, ktoré spoluzaložil v roku 2019. Hovorí o škodlivosti alkoholu, žuvacieho tabaku či marihuany jednoducho, ale bez ilúzií. So žiakmi zdieľa fakty aj skúsenosti z praxe, ktoré nazbieral počas viac ako 8000 odučených hodín.
Deťom vysvetľuje, prečo je lepšie povedať „nie“ skôr, než bude neskoro. Ako sám hovorí, problém s návykovými látkami pretrváva – a z jeho pohľadu sa za posledné roky ešte zhoršil. Objavujú sa nové formy užívania, ako napríklad žuvací tabak, a je to práve školská mládež, ktorá je nimi mimoriadne zraniteľná.
V rozhovore vysvetľuje, čo ho motivuje, prečo podľa neho nie je legalizácia riešením a ako vníma narastajúci záujem detí aj učiteľov o túto tému.
O čom sú vaše prednášky? Zameriavate sa na konkrétne látky?
Témy sú rôznorodé – venujeme sa alkoholu, marihuane, extáze, ale predovšetkým vysvetľujeme, čo drogy robia telu. Ako ničia vitamíny a živiny, prečo má človek po opici bolesti hlavy. Tiež hovoríme o tom, ako drogy vplývajú na myslenie, emócie, správanie. Snažím sa veci vysvetliť jednoducho a prakticky.
Pracujete skôr s faktami alebo aj s príbehmi z praxe?
Oboje. Vypočul som si množstvo príbehov od žiakov, ktorí mi potvrdili, že to, čo hovorím, sa zhoduje s tým, čo sami zažili, či už osobne alebo ako svedkovia v rodine, či v okolí.
Niektoré deti žijú s rodičmi, ktorí sú závislí, alebo sedia v škole a ich rodič sedí vo väzení pre drogy. Ten žiak vie, o čom to je. Možno už aj zažil niektoré tie situácie. Nie ako drogovo závislý, ale ako pozorovateľ.
Ako reagujú žiaci na vaše prednášky? Majú záujem o tému?
Väčšinou áno. Počas prednášok v Topoľčanoch som bol milo prekvapený ich záujmom. Komunikovali, boli ochotní počúvať aj sa niečo naučiť. Mal som možnosť prečítať si asi 120 ich reakcií po prednáške a bolo cítiť, že ich tá téma oslovila.
V anonymných spätných väzbách mnohí písali, že sa dozvedeli niečo nové. Keď sa žiak na konci prednášky vyjadrí, že sa utvrdil v tom, že drogy nechce ani skúsiť, má to pre mňa veľký zmysel. Veľa však závisí od toho, aká je úroveň prevencie v danom meste či škole.
Ak sa robí preventívna prednáška len pre jeden ročník, povedzme ôsmakov, a ostatní, ako šiestaci, siedmaci či deviataci, sa k téme vôbec nedostanú, vzniká tam informačná diera, ktorá je priestorom pre tých, čo predávajú drogy. Je to vlastne boj s časom – buď sa k mladému človeku dostanú skôr informácie alebo drogoví díleri.
Vidíte rozdiely medzi regiónmi?
Áno, rozdiely existujú. Napríklad Sereď, Nitra či Trnava môžu byť v tomto smere problematickejšie ako iné mestá. Ale netreba si robiť ilúzie, problém drog sa týka aj miest ako sú Topoľčany.
Téma sa týka dosť veľkého percenta ľudí v našej spoločnosti, aj keď to nemusí byť v rámci osobnej skúsenosti. Ľudia sa nechvália na sociálnych sieťach tým, že moje dieťa je závislé na drogách, môj syn je alkoholik. Všetci sa fotíme len keď sme pekní a všetko funguje. Samozrejme, sú aj výnimky.
V rozhovore sa dočítate aj:
- aká téma prednášok by bola podľa neho v dnešných časoch vhodná,
- koľko spraví ročne prednášok,
- prečo sa žiakov nepýta na ich vlastné skúsenosti s drogami,
- čo si myslí o legalizácii drog v krajine?
Zaoberáte sa aj žuvacím tabakom. Je to aktuálne taký veľký problém medzi mladými?
Áno, požiadavky na tému prednášky o žuvacom tabaku sú časté. Pred šiestimi – siedmimi rokmi táto téma vznikla, potom mala troška útlm a teraz prudko vybuchla.
Spolupracujete pri príprave prednášok aj s odborníkmi? Psychológmi, lekármi, pedagógmi?
Nie priamo. Spolupracujem s pedagógmi, keď ma škola pozve, často mi povedia, aké majú pozorovania. Mohli by ste povedať o alkohole, o tejto téme, máme takýto problém. Ako to zistili, po tom veľmi ani nepátram. Ja viem o tej téme povedať.
Takže školy si môžu vybrať tému prednášky?
Áno. Majú možnosť výberu a za jednu vyučovaciu hodinu sa často stihne prebrať aj viacero tém. Neraz sa potom vraciam aj na druhý termín. Úprimne, radšej by som hovoril o niečom inšpiratívnejšom než o drogách, ale je to vážny problém a treba o tom hovoriť.
Myslím, že sú aj oveľa zaujímavejšie témy, napríklad ľudské práva. Skvelá téma. Lenže čo sú to vlastne ľudské práva? Skúste sa opýtať ľudí. Málokto vymenuje viac než jedno. Jednoducho nevieme.
Takže je možné, že vznikne nové občianske združenie zaoberajúce sa ľudskými právami?
Vzniknúť môže všeličo, otázkou však je, ako to bude v praxi fungovať a hlavne či sa nájdu ľudia, ktorí budú ochotní robiť prednášky.
Nedávno som napríklad počul, že na jednej škole vystúpila právnička s prednáškou o drogách, ale z pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti. A to je skvelé. Možno ešte pred pár dňami obhajovala niekoho pred súdom, niekoho, kto bol obvinený z držby alebo predaja drog. A ten mladý človek napokon dostal konkrétny trest.
Aj polícia robí takéto prednášky, čo je veľmi dôležité. Dobre to dopĺňa moju časť, kde hovorím o tom, čo drogy robia telu, mysleniu, emóciám. Oni zase vysvetlia, čo hrozí z hľadiska zákona. S podobným výkladom by vedel vystúpiť aj sudca. S tým som sa už stretol, ale je to pomerne zriedkavé.
Ja sa snažím predísť tomu, aby sa človek vôbec dostal do väzenia a podobne. Moje prednášky sú o tom, prečo drogy škodia telu, psychike, emóciám a hlavne, či človek vôbec potrebuje k životu omamné látky. A keď sa mi podarí, že si to dieťa povie: „Nie, nepotrebujem to,“ tak to je hodnotný cieľ.
Zrážka osobného auta s dodávkou zablokovala cestu v obci. Na mieste zasahovali hasiči Čítajte To, či človeka zatvoria na desať rokov, to je zaujímavé pre médiá. Napísať, že niekoho zatvorili na desať rokov za držanie marihuany, to je článok, ktorý človeka asi zaujme. Ale mne ide o to, aby sa do tohto levelu, nedostal.
Lebo pravda je taká, že keď sa raz niekto dostane až do väzenia, celú spoločnosť to stojí veľa peňazí. Väzenie nie je zadarmo. To sa ma troška aj dotýka. A malo by sa to dotýkať každého, kto platí dane.
Je prednášanie vaša hlavná činnosť?
Nie, robím to popri svojej práci, ktorá ma živí. Prednášky robím bezplatne, vo svojom voľnom čase. Vždy si v priebehu roka nájdem zhruba šesť mesiacov, počas ktorých sa tomu venujem. Chodím za deťmi po celom Slovensku, či už sú to školy na juhu, na východe, v Topoľčanoch alebo na Orave.
Koľko ich ročne spravíte?
Minulý rok som ich spravil približne 440, čo je menej ako zvyčajne. Predtým som bežne robil aj 550 až 600 prednášok ročne.
Myslíte si, že to deti berú naozaj vážne? Neberú to len ako ďalšiu „povinnú“ prednášku?
Jasné, že to nie je stopercentné. Je tu nejaké sito. Ale z anonymných odpovedí žiakov po prednáške viem, že prednáška im pomohla sa rozhodnúť, utvrdiť v tom neužívať omamné látky. Úspešnosť prednášok je 99,2 percent.
Pýši sa ňou len jediný región Slovenska. Pod Považským Inovcom chystajú magnet na turistov Čítajte Máte nejaký príklad alebo príbeh z praxe, ktorý vás zvlášť zasiahol alebo utvrdil v tom, že táto činnosť má zmysel?
V tejto chvíli mi konkrétny príbeh nenapadá. Ale pre mňa má veľký význam aj to, keď mi žiak na konci hodiny napíše, že vďaka prednáške sa rozhodol nebrať drogy, alebo sa utvrdil v tom, že nechce brať drogy.
Lebo aj to utvrdenie môže byť dnes náročné. Žijeme v spoločnosti, kde si ľudia často pripíjajú už len preto, že sa stretnú. A potom sa ťažko vysvetľuje, že alkohol nie je dobrý.
Rodičia by mali byť príkladom. Nemusí sa pripíjať pri každej návšteve, dá sa ponúknuť aj iný nápoj. Tie tradície sú také aké sú, ale deti to vnímajú.
Dávam žiakom prirovnanie. Ukazujem im, ako človek klesá keď pije viac rokov. Začal a chvíľu mu to robilo dobrý pocit, bol stimulovaný možno rok. V druhom roku je to už iné, v treťom pije z nudy, a potrebuje dvojnásobok, aby vôbec niečo cítil. A nakoniec už bez alkoholu ani nevie fungovať, bez alkoholu sa nedokáže naštartovať.
