Ak by ste sa spýtali ľudí, aký šport si spájajú s Topoľčanmi, väčšina by odpovedala: hokej, futbal, vodné pólo či hádzaná. Basketbal by napadol len málokomu. Predsa len, spojenie tohto športu so Žochármi nerezonuje tak, ako trebárs v Prievidzi. Teda, nerezonovalo. Karta sa totiž začína pomaly otáčať. Zásluhu na tom má BK Domov, ktorému sa koncom mája podaril takpovediac úspech desaťročia. Viac už v rozhovore s Petrom Ilkom, trénerom majstrovského tímu U15.
Kým sa dostaneme k úspechu v bratislavskej Karlovke, vráťme sa krátko do minulosti. Ako vôbec vznikol BK Domov?
Keď som sa prisťahoval z Prievidze do Topoľčian, basketbal tu síce existoval, ale nebol až taký populárny. Hrali tu muži, občas i 1-2 tímy mládeže. Stretol som sa preto s bývalými hráčmi – mojimi rovesníkmi, dali sme sa dokopy a opäť rozbehli mládežnícky basket.
Začali sme pred siedmimi – ôsmimi rokmi ako školský krúžok. Projekt sa však postupne rozrastal, detí pribúdalo, kvalita stúpala, takže sme basketbal začali hrávať aj súťažne. A vyvrcholilo to poslednou sezónou, kedy sme sa v kategórii U15 stali majstrami Slovenska. Čo je určite najväčší úspech topoľčianskeho mládežníckeho basketbalu.
Poďme sa teda na neho pozrieť trochu detailnejšie. Kde začala jeho cesta?
Už vo vlaňajšej kvalifikácii. ktorá rozhodla o tom, kto bude hrať I. ligu a II. ligu. My sme v nej bez prehry postúpili do najvyššej súťaže – tzv. Goldu. V základnej časti sme potom skončili prví, keď sme prehrali iba domáci duel s Prievidzou.
Do play off sme tak šli ako favorit. Vo štvrťfinále nás čakal najskôr veľmi nepríjemný a myslím, že aj najťažší možný súper – RIM Basket Košice. V oboch zápasoch sme prehrávali – v prvom o desať, druhom dokonca o sedemnásť bodov, no dokázali sme ich otočiť a postúpiť do májového Final Four.
Mali ste už s takouto formou turnaja skúsenosti?
Nie, bola to pre našich chalanov novinka. Možno aj preto sme odohrali najskôr veľmi nervózne semifinále proti Prievidzi. Bolo vidieť, že chlapci idú na 50 percent. Ruky mali zviazané nervozitou, ale napokon sa nám súpera podarilo zlomiť a vyhrali sme, podľa výsledku, celkom jednoznačne 81:62. Vo finále nás potom čakala domáca Karlovka. Na tú sme sa takticky dobre prichystali a už po prvom polčase sme viedli o dvadsať bodov. Taktickou hrou na nám potom náskok podarilo udržať až do konca. A mohli sme oslavovať titul.
Otáčať zápasy proti RIM Basket nebolo jednoduché. Ukázala sa tam mentálna sila tímu?
Jednoznačne áno. Košice nehrali kvalifikáciu o prvú ligu, boli priamo v Silver skupine. Ako jej víťaz porazili v baráži posledný tím z Gold skupiny a dostali sa do play-off. Mali vo svojom strede výnimočného hráča a veľmi kvalitný tím – podľa mňa najsilnejší, aký nás mohol postretnúť.
Museli sme siahnuť na dno svojich síl – fyzických i mentálnych. Možno nám pomohlo aj to, že sme počas sezóny odohrali viac náročných zápasov než oni. Otočili sme ich najprv doma, potom tiež v Košiciach – tam až v poslednej štvrtine. Úprimne – práve tam sa podľa mňa rozhodlo o titule.
Ak by ste štvrťfinále nezvládli, bola by to veľká rana, však?
Obrovská. Po víťaznej kvalifikácii a ovládnutí Gold skupiny by vypadnutie pred Final Four bola rana pre celý klub. Roky sme na tom pracovali, snažili sa niečo vybudovať a dosiahnuť. Našťastie to dopadlo inak – a myslím si, že zaslúžene.
Ďalej sa dozviete:
- kto patril k lídrom U15
- ako to bude s tímom ďalej,
- ako dopadli iné tímy BK Domov,
- čo spojenie Topoľčany - mužský basketbal
- a prečítajte si veľkú anketu s piatimi chlapcami
Aké sú hlavné prednosti tímu – okrem bojovnosti a mentálnej odolnosti?
Najviac by som vyzdvihol, že napriek tomu, že sme mali dobre postavený tím, dokázali i vysokí hráči hrať rýchlu hru, ktorú sme preferovali. Aj moji bývalí spoluhráči vraveli, že je až neuveriteľné, ako sa naša hra prelieva hore-dole.

Samozrejme, pri mládežníkoch sa pri prechodoch z obrany do útoku a opačne vyskytne ešte veľa chýb. Ale snažili sme sa hrať takto a v zhruba osemdesiatich percentách zápasov sme dokázali dobrou obranou a rýchlymi brejkami zlomiť odpor súperov.