TOPOĽČANY. Nikto nečakal, že predoperačný zákrok dramaticky zmení život dvojice z Topoľčian. Miloš Košťál, statný a dovtedy aktívny 51-ročný muž, zostal po zákroku pripútaný na invalidný vozík.
Embolizácia mala byť len predprípravou na plánovanú operáciu recidivujúceho hemangioblastómu – nezhubného nádoru v mozočku, ktorý mu diagnostikovali v lete 2023. Pacienti ju zvyčajne zvládajú bez komplikácií a vracajú sa späť na nemocničné lôžko ešte v ten deň.
„Miloš mi opisoval, že chlapi tam behali v šľapkách a župane. Ráno pre nich prišla sanitka, odviezla ich do nemocnice, kde sa robili embolizačné zákroky, a na obed boli naspäť v nemocnici, kde boli hospitalizovaní. Do večera alebo do nasledujúceho dňa ich umiestnili na jednotku intenzívnej starostlivosti a na druhý deň po embolizácii operovali,“ spomína dnes už jeho manželka, 49-ročná Daniela Košťálová.
K samotnej operácii nádoru sa nedostali
Lekár jej vysvetlil, že ide o bežný zákrok – DSA vyšetrenie, teda digitálnu subtrakčnú angiografiu, spojenú s embolizáciou. Preto ju ani nenapadlo sa niečoho obávať. Zákrok pod anestézou mal trvať približne hodinu.
„Cieľom bolo pomocou špeciálneho embolizačného lepidla uzavrieť jednu z ciev v mozgu, aby sa rizikovejšia, nadmerne prekrvená cieva, neotvorila počas plánovanej operácie a nespôsobila neočakávané krvácanie. Počas samotnej operácie mali lepidlo odstrániť,“ vysvetľuje.
Obavy mala skôr z veľkej operácie, ktorú mal jej partner podstúpiť nasledujúci deň. No 16. januára 2024 sa stal výnimočný prípad – počas zákroku nastala zriedkavá medicínska komplikácia.
„Ku koncu zákroku došlo k refluxu, k nečakanému spätnému uniknutiu medicínskeho lepidla do cievneho riečiska dôležitých nervových štruktúr a v sekunde sa všetko zmenilo. Miloš prekonal akútnu cievnu mozgovú príhodu, ktorú spôsobilo vytečenie lepidla,“ približuje Daniela Košťálová.
Následky zákroku boli vážne – objavil sa neurologický deficit, problémy s prehĺtaním a rečou, dvojité videnie, ochrnutie celej pravej strany - ruky i nohy. Postihnutá bola čiastočne aj ľavá strana tela. Pridružila sa dyskoordinácia pohybov a vracanie.
Namiesto operácie, ktorú mal absolvovať na druhý deň, sa jeho život navždy zmenil. Aj dnes, po roku a pol, je stále odkázaný na invalidný vozík a na pomoc druhej osoby pri všetkých úkonoch bežného dňa.
Manželia preto založili verejnú zbierku na opakované a nákladné rehabilitácie v Piešťanoch, v ktorých vidia jedinú nádej na zlepšenie zdravotného stavu.
Príznaky mal len po prvýkrát
Nádor v mozočku diagnostikovali Milošovi Košťálovi prvýkrát už v roku 2001. „Nemal žiadne onkologické ochorenia v rodine, žiadnu genetickú záťaž. Prvé príznaky sa objavili náhle – začala ho bolieť hlava, vracal, ťahalo ho do boku, chodil ako opitý,“ opisuje Daniela Košťálová na základe rozprávania Miloša a jeho blízkych. V tom čase svojho budúceho manžela ešte nepoznala.
Vyšetrenia ukázali prítomnosť nezhubného nádoru. Nasledovala operácia, ktorú lekári zvládli úspešne. „Deväť mesiacov,“ dopĺňa informáciu o dĺžke práceneschopnosti Miloš Košťál, ktorý sa útržkovito pridáva k rozhovoru.
Dovtedy zdravý chlap, ktorý pracoval ako šofér kamiónu, začal pravidelne chodiť na kontrolné vyšetrenia. V roku 2007 magnetická rezonancia potvrdila recidívu nádoru – príznaky tentoraz nemal žiadne.
Nádor lokalizovali opäť na tom istom mieste ako prvýkrát – na ľavej strane za uchom, čo lekári považovali za menej rizikovú oblasť ako pravú stranu. Miloš podstúpil druhú operáciu, aj tá prebehla bez komplikácií.
Nasledujúce roky boli pokojné, pravidelné kontroly neukazovali zmeny. Až do roku 2023, keď po 16 rokoch vyšetrenia potvrdili na rovnakom mieste tretí výskyt nádoru.
V tom čase už s Danielou tvoril stabilný pár. Spoznali sa v roku 2020, vzťah sa najskôr vyvíjal pomaly, no v januári 2023 sa rodák z Čermian presťahoval do Topoľčian a začali si plánovať spoločnú budúcnosť.
„Zasnúbili sme sa, boli to krásne časy, plné plánov a snov. Mali sme už každý nejaký ten životný príbeh za sebou, obaja bezdetní a veľmi sme sa tešili na nový život. Svadbu sme plánovali na máj 2024 – cirkevný sobáš bol naplánovaný v Čermanoch, oslava v sále v Ludaniciach,“ spomína Daniela Košťálová.
Miloš tentoraz nemal žiadne príznaky, aj keď nádor mal dosť veľké rozmery. „Lekár nám vtedy povedal, že je veľký asi ako orech. A mozoček nie je veľký, takže nechápal, ako je možné, že mu to nespôsobovalo žiadne problémy. Nemal bolesti, závraty, nič,“ hovorí.
Zásah, ktorý zmenil všetko
Pred plánovanou treťou operáciou lekári Milošovi odporučili embolizačný zákrok v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, keďže tumor bol výrazne prekrvený. Plánovaný zákrok však obrátil ich život naruby.
Daniela si dodnes pamätá slová lekára. „Bohužiaľ, nemám pre vás dobré správy. Pán Košťál počas embolizácie prekonal cievnu mozgovú príhodu,“ opisuje ich s tým, že celý svet sa jej v tom okamihu zrútil.
Lekár jej laicky vysvetlil, že, žiaľ, z lepidla, ktoré malo uzavrieť jednu cievu, aby počas operácie nedošlo ku krvácaniu do mozgu, ku koncu zákroku vytieklo pomimo. V odbornej terminológii ide o tzv. reflux – spätný tok medicínskeho lepidla mimo cieľového miesta.
Podľa vedeckej štúdie z roku 2023, v rámci ktorej odborníci sledovali 166 pacientov s rovnakým typom nádoru, vážne komplikácie po embolizačnom zákroku sa objavili len približne u jedného percenta z nich. Autori však neuvádzajú, či tieto komplikácie boli spôsobené práve refluxom embolizačnej látky alebo inými príčinami
Následky cievnej mozgovej príhody boli vážne
„Bol to najťažší moment môjho života, vidieť ho v takom stave. Celá pravá strana tela bola úplne nehybná. Ľavou rukou sa snažil nahmatať hrazdu nemocničnej postele, no nedarilo sa mu, lebo zle videl a ruka sa mu triasla. Pokúšal sa chytiť bočnicu, ale pohyby boli prudké, nekoordinované, s oslabenou citlivosťou,“ opisuje svoju prvú návštevu v nemocnici Daniela Košťálová.
„Držali sme sa za ruky a plakali. Chcel mi vysvetliť, čo sa stalo, no mal zavedenú sondu a ťažko sa mu rozprávalo. Veľmi sa snažil, ale nešlo to. Rozumela som len niektorým slovám, ako mozgová príhoda, ľúbim ťa, ja asi zomriem,“ pokračuje.
Jediné pozitívum, ktoré videla, bolo to, že Miloš nebol v kóme a nestratil pamäť – na všetko si spomínal.
Po nešťastných následkoch zákroku sa pridružili infekcie, extrémne zvýšené hodnoty CRP, sepsa a neskôr aj trombóza v ľavej nohe. Pôvodne plánovaná operácia nádoru musela ísť bokom, lekári ju odložili na neurčito. Namiesto nej nasledovala séria liečebných a rehabilitačných pobytov.
Každodenný boj o samostatnosť
Od osudného januárového dňa sa ich život radikálne zmenil. Miloš sa domov vrátil po viac ako dvoch mesiacoch v nemocniciach. Plánovanú svadbu museli zrušiť. Daniela sa zo dňa na deň stala opatrovateľkou aj psychickou oporou svojho partnera.
Miloš sa musel znova učiť prehĺtať, komunikovať, zvládať bežné úkony. Odkázaný je však stále na vozík a každodennú pomoc inej osoby. Využívali služby ADOS i súkromného fyzioterapeuta.
Hoci všetko dopadlo inak, ako si predstavovali, zostali spolu. Napokon sa, s dvojmesačným oneskorením, zosobášili koncom júna 2024, ale už len v kruhu blízkej rodiny a priateľov.
