Futbal je viac než len hra – je to spôsob, ako vychovávať deti, učiť ich zodpovednosti, pracovať v tíme a zažívať víťazstvá i prehry. Veľmi dobre o tom vedia aj v Koniarovciach.
S Miroslavom Konštiakom, trénerom mládeže, ktorý stojí za úspechmi najmladších futbalistov a za ich rastom, sme sa preto porozprávali nielen o sezóne, ale zaujímalo nás aj, aké je dnes trénovať deti na dedine či ako sa mení prístup mladých hráčov a ich rodičov.
U11 síce v záverečnom a najdôležitejšom zápase nestačila na svojho súpera a titul jej ušiel medzi prstami, no radosť v klube predsa len bola. Postarali sa o ňu ich mladší spoluhráči. Ako hodnotíte sezónu U9?
Do súťaže sme kategóriu U9 prihlásili vôbec prvýkrát, s cieľom, že neskôr doplníme aj U11. A úprimne, som milo prekvapený, aké šikovné deti máme. Už v prvej sezóne suverénne ovládli svoju kategóriu – prehrali len jediný zápas, boli najlepším ofenzívnym aj defenzívnym tímom celej súťaže. Hrali ako tím, uznanie si zaslúžia všetci.
Ako sa darilo starším kategóriám – U13 a U15? Kto bol u nich lídrom na ihrisku?
V U13 hrali všetko o rok mladší hráči. Bola to v podstate úspešná bývalá U11. Skončili sme tretí, nestačili sme len na OFK Tovarníky a OFK Veľké Ripňany. Tréningy sme mali trikrát týždenne a progres bolo cítiť. Najmä v záverečných dvoch zápasoch proti týmto top tímom sme uhrali remízy, no herne sme boli veľmi vyrovnaní. Kto bol ťahúňom počas sezóny je ťažké povedať. V každom zápase totiž zabral niekto iný.
U15 pod vedením trénera Dušana Martinku spravila obrovský krok vpred. Individuálne aj tímovo. Remízy, ktoré nás pripravili o titul, nás síce mrzia, ale herne sme boli lepší. Stačil teda kúsok šťastia. Dušan urobil s chalanmi kus výbornej práce.
Poďme sa teraz pozrieť na to, ako to vyzerá so záujmom o futbal medzi deťmi dnes...
Futbal je na dedine stále najlacnejší a najdostupnejší šport. Vidím rastúci záujem – ihrisko máme plné každý deň, či už pod vedením trénerov alebo si deti zahrajú i sami. To je dobré znamenie.
A čo tréneri – máte ich dosť?
Mal som šťastie, že sa mi pred tromi rokmi podarilo prehovoriť Dušana Martinku. Nielen ako trénera, ale aj ako mentora. Veľkým plusom je, že máme trénera brankárov Rastislava Vincúra, ktorý dvakrát do týždňa trénuje gólmanov zo všetkých kategórií. A chodia k nemu aj z iných klubov.
Od jari vedie U9 Tomáš Čulák z „áčka“, výborne mi pomáha aj Matej Karšay, otec jedného z hráčov U9. Keď som nemohol, viedol zápasy ako hlavný tréner. Trénovať deti nie je ľahké, skláňam sa preto pred každým trénerom, ktorý sa venuje trénovaniu mládeže.
Koľko detí aktuálne trénuje vo klube?
V U9 pätnásť, v U11 a U13 po trinásť 13 a v U15 osemnásť. Výhodou je, že ich nemusíme medzi sebou kombinovať – každá kategória má svoje stabilné jadro. Samozrejme, tí lepší pomáhajú aj vyšším ročníkom.
Ďalej sa dočítate:
- V čom sú dnešné deti lepšie a v čom horšie než ich rovesníci z minulosti
- kedy sa dá rozpoznať talent
- ako v Koniarovciach riešia rozdielnu výkonnosť hráčov v tíme
- akú úlohu zohrávajú rodičia v rozvoji detí
- ako pracujete s deťmi, ktoré majú nízke sebavedomie alebo problémy s disciplínou
- a čo na trénovaní mládeže úspešného trénera najviac baví.
Zmenil sa prístup detí k tréningu v porovnaní s minulosťou?
Kedysi sa deti prirodzene hýbali – behali po ulici, stavali bunkre. Teraz sú viac doma, pri počítačoch. Koordinačné cvičenia a cvičenia na obratnosť musíme dnes cielene trénovať, čo kedysi nebolo potrebné, pretože to mali natrénované už z domu. Ak je dobrý tréner, s prístupom a dochádzkou na tréningy nie je žiadny problém.

Ako prispôsobujete tréning vekovým kategóriám?
Niekedy musím spojiť dve kategórie, no viem si tréning rozdeliť na stanovištia tak, aby každý trénoval to, čo potrebuje. Trénujeme dvakrát týždenne, plus zápas v týždni.