TOPOĽČANY. Takmer tisíc náhrobkov, ktoré roky mlčali, dnes opäť prehovárajú. Ukrývajú sa za tehlovým múrom na Krušovskej ulici v Topoľčanoch, kde stromy vrhajú tiene na staré náhrobky s vyblednutým písmom.
Práve tu, na židovskom cintoríne, sa vďaka systematickej pasportizácii odhaľujú cenné historické súvislosti aj výnimočné objavy, ktoré vracajú pamäť komunite, ktorá kedysi spoluvytvárala život mesta.
„Najvzácnejším objavom pre nás bolo zistenie, že je tu náhrobok dcéry Chatama Sofera, známeho rabína, ktorý má hrobku v Bratislave. Sú tu pochovaní aj jeho vnuci,“ prezrádza historička Helena Kopecká, ktorá na projekte dlhodobo pracuje v rámci Občianskeho združenia Židovský cintorín Topoľčany.
Zistili, že časť náhrobných kameňov bola prenesená zo starého židovského cintorína. Aj dcéra významného rabína, ktorá zomrela v roku 1878, musela byť pochovaná na zaniknutom cintoríne. Nový cintorín sa začal používať až od roku 1901.
Najčastejšie sú navštevované hroby rabínov
„Na cintoríne sú pochovaní významní predstavitelia židovskej obce, vrátane hlavných rabínov a rabínov. Nachádza sa tu i náhrobok Izraela Friedmana, ktorý inicioval výstavbu veľkej topoľčianskej synagógy. Počas vojny ju vypálili Nemci,“ približuje Helena Kopecká.
Mnohé informácie sa dozvedeli zo starých textov na náhrobkoch. Židovská obec v Topoľčanoch bola ortodoxná, čo sa odráža aj na vzhľade náhrobkov. Texty sú výlučne v hebrejčine, výnimočne v nemčine, no aj tie sú zapísané hebrejským písmom.
Mnohé náhrobky obsahujú rozsiahle eulógie, chválospevy oslavujúce život a činy zosnulých. Na preklade nápisov na náhrobkoch sa podieľali štyria prekladatelia, traja zo zahraničia a jeden zo Slovenska.
Dlho mlčali, pretože im nikto neveril. Zozbierali príbehy preživších a vyplnili biele miesto v histórii mesta Čítajte Medzi najčastejšie navštevované patria práve hroby rabínov. Na rozdiel od bežných cintorínov tu nenájdete vence ani honosné svietniky. Namiesto nich zostávajú na náhrobkoch len malé sviečky, kamienky či papieriky s modlitbami a odkazmi pre zosnulých.
"Náhrobky sú zdobené reliéfmi a na mnohých sa nachádzajú rôzne symboly, ktoré majú skryté významy. Môžu zodpovedať funkcii zosnulého v synagóge a jeho postaveniu, symbolizovať charakter či život zosnulého, poukazovať na príslušnosť k jednotlivým rodinám či súvisieť s jeho profesiou," uvádza historička Katarína Beňová, predsedníčka Krúžku historikov SHS v Topoľčanoch.
Ako dodáva, na Židovskom cintoríne v Topoľčanoch sa zo symbolov najčastejšie opakuje Dávidov štít, koruna, menora, žehnajúce ruky či krčah a misa vo viacerých variantoch.
Židovský cintorín v Topoľčanoch
Topoľčiansky židovský cintorín je od roku 1993 súčasťou Ústredného zoznamu pamiatkového fondu ako nehnuteľná národná kultúrna pamiatka.
V oficiálnom registri je evidovaných 17 pamiatkových objektov, okrem trinástich náhrobkov sú jeho súčasťou aj pomník obetiam holokaustu, vstupná budova a ohradný múr, ktoré spolu vytvárajú jedinečný historický celok.
Odborné texty o náhrobkoch spracovala Eva Gažiová z Krajského pamiatkového úradu v Nitre, pracovisko Topoľčany.
Cintorín v súčasnosti udržiavajú Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike a mesto Topoľčany. V minulosti mala jeho údržbu dlhé roky v rukách rodina Štefana Mokrana.
Pomoc pri údržbe náhrobkov, lektorované prehliadky pre verejnosť a sprevádzanie návštev zabezpečujú členovia Krúžku historikov SHS v Topoľčanoch – Ondrej Godál, Barbora Kováčiková Bartová, Bohuš Sasko, OZ Židovský cintorín Topoľčany a ďalší dobrovoľníci.
Podnetom sa stal silný príbeh troch bratov
Na cintoríne sa nachádza 968 náhrobkov. Najstarší pochádza z roku 1831, najmladší z roku 1965, keď bola zrušená Židovská náboženská obec v Topoľčanoch. Je to dvojhrob otca a syna. Sedemdesiat hrobov je zatiaľ neidentifikovaných, no pri štrnástich z nich ešte existuje nádej na objasnenie.
Projekt pasportizácie sa začal na jeseň 2021. Podnetom k jej rozbehnutiu bol aj príbeh troch bratov z Izraela: Dávida, Aliza a Meira Neumannovcov. Ich otec emigroval z Topoľčian do Palestíny ešte v roku 1936. Matka a ďalší súrodenci zahynuli v Kremničke alebo v koncentračných táboroch.
