VEĽKÉ HOSTE. Históriu archeologickej lokality Chrástky, ktorá bola donedávna známa najmä odborníkom a milovníkom histórie, chcú v obci Veľké Hoste v okrese Bánovce nad Bebravou priblížiť aj širšej verejnosti.
Nový náučný chodník pod úpätím Považského Inovca návštevníkov zavedie na miesto, kde ľudia žili už pred tisíckami rokov a zanechali po sebe cenné stopy dávnych civilizácií.
Náučný chodník vybudovali svojpomocne
Okolie významného archeologického náleziska sa v sobotu 19. júla 2025 premenilo na živé múzeum dávnych čias. V rámci podujatia Veľko-hostianska vatra 2025, bol slávnostne otvorený nový náučný chodník Mohylník. Ten vedie cez archeologickú lokalitu s pohrebiskami z rôznych období, od lužickej kultúry až po časy Veľkej Moravy.
Za projektom stojí Obecný úrad Veľké Hoste a dobový spolok Spira, ktorí náučný chodník vybudovali svojpomocne. Ide o nenáročnú trasu, vhodnú aj pre deti. Lokalitu, roky ukrytú pod bujnou vegetáciou, vyčistili a na trasu umiestnili informačné tabule aj symbolickú sochu svätého Gorazda.
„Sme partia, ktorú spája záujem o históriu. Nechceli sme len chodiť po hradoch a akciách, ale využiť historické dedičstvo, ktoré máme priamo doma. Zamerali sme sa najmä na dve historické témy, ktoré sú pre našu obec výnimočné,“ vysvetľuje Jozef Korál, zástupca starostky Veľkých Hostí a zakladateľ dobového spolku Spira.
Ide o významné archeologické nálezisko a udalosť spojenú s pádom amerického lietadla počas druhej svetovej vojny.
Osudný let sa skončil pádom lietajúcej pevnosti a smrťou štyroch členov posádky. Preživším pomohli dedinčania Čítajte Svätý Gorazd dohliada na hroby predkov
Dominantou chodníka je socha svätého Gorazda, prvého slovenského svätca a Metodovho nástupcu, ktorého podobizeň vyrezal miestny rezbár Ľubomír Bjelko. Socha stojí priamo oproti najväčšej mohyle, ktorej pôvod sa podľa odborných odhadov datuje do obdobia okolo 1200 rokov pred naším letopočtom.
Podľa náučných tabúľ je lokalita osídlená viac ako štyritisíc rokov. O preskúmanie náleziska sa v 50. rokoch 20. storočia zaslúžil tunajší rodák Jozef Porubský, pracovník Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Rozsiahly výskum potvrdil, že v oblasti sa nachádzajú viaceré vrstvy osídlenia – od neolitu až po slovanský mohylník z obdobia 7. až 9. storočia.
V článku sa ďalej dočítate:
- Čo objavili v hroboch počas výskumu v 50. rokoch 20. storočia,
- prečo si archeológ Karol Pieta myslí, že lokalita má vysoký potenciál,
- čo riskujú tí, ktorí v lokalite pátrajú po nálezoch nelegálne,
„Medzi najvýznamnejšie objavy patrí žiarové pohrebisko lužickej kultúry z doby bronzovej a veľkomoravský mohylník z obdobia ranného stredoveku,“ dozvedáme sa z informačných tabúľ, ktoré vyrobilo občianske združenie Slovenské hradiská.
Počas výskumu bolo odkrytých 80 žiarových hrobov patriacich lužickej kultúre. Tá je známa osobitým spôsobom pochovávania. Telo zosnulého spálili a jeho zvyšky uložili do hrobovej jamy, často spolu s keramikou a osobnými predmetmi. Hoci nešlo o honosné pohrebiská, prezrádzajú dôležité informácie o ich každodennom živote, spoločenských zvykoch a viere v posmrtný život.
