Každý vizuál stavia na tom, čo má byť povedané, nie na tom, ako zaujať za každú cenu. Jej ilustrácie sprevádzajú ľudí v každodennosti, na legínach, na tričkách, v knihách aj aplikáciách.
Ilustrátorka a grafická dizajnérka ZUZANA BARTOVÁ, ktorá vystupuje pod pseudonymom WILDFLOWER, tvorí pre známe značky aj umelecké inštitúcie.
V rozhovore prezrádza, na čom aktuálne pracuje, čo pre ňu znamená sloboda v tvorbe a ako vníma vstup umelej inteligencie do sveta dizajnu.
“AI nevie nahradiť osobnú skúsenosť, cit pre kontext ani autorský rukopis. Ale keď sa používa premyslene, môže byť súčasťou kreatívneho procesu, nie jeho náhradou,” hovorí rodáčka z Topoľčian.
Ako by ste opísali obdobie, keď ste sa začali výraznejšie profilovať ako ilustrátorka? Kam sa odvtedy vaša tvorba posunula?
V tom období som bola plná nadšenia a túžby. Dnes už tvorím s väčším pokojom, viac dôverujem svojmu vnútornému tempu. Učím sa spomaľovať, byť úprimná voči sebe a tvoriť tak, aby som sa pod svoju prácu mohla naozaj podpísať. No stále je vo mňe zvedavosť hľadať nové výzvy.
Na čom aktuálne pracujete?
Aktuálne pracujem súbežne na viacerých projektoch, pričom väčšina z nich má podobne jemný, no silný ľudský rozmer. Najväčším z nich je odborná publikácia troch logopedičiek, určená rodičom nepočujúcich detí s kochleárnym implantátom (elektronická pomôcka pre ľudí s vážnym poškodením sluchu, pozn. red.), ako aj odborníkom, ktorí s týmito deťmi pracujú.
Je to veľmi citlivý a zároveň praktický titul, ktorého cieľom je sprostredkovať podporu a porozumenie aj pomocou rôznych aktivít a tipov, ako pracovať s takýmito deťmi.
Popri tom sa venujem knihe Ďakujem, že môžem, ktorú pripravuje Kristína Balúchová v spolupráci s Občianskym združením Amazonky. Ide o sériu rozhovorov so ženami, ktoré si prešli rakovinou prsníka.
Sú to veľmi silné výpovede, ktoré si vyžadujú veľký rešpekt pri grafickom spracovaní. Obe publikácie navrhujem po vizuálnej stránke. Hľadám spôsoby, ako citlivo skĺbiť obsah s výtvarným riešením tak, aby podčiarklo to podstatné.
Čo všetko obnáša spolupráca na takomto projekte a ako dlho zvyčajne trvá práca na knihe, od prvého kontaktu s vydavateľstvom až po finálny výstup?
Spolupráca na knihe zvyčajne začína oslovením, buď zo strany vydavateľa, alebo samotného autora. Nasleduje fáza zoznamovania sa s knižkou. Niekedy ide o osobné stretnutie, inokedy o písomné podklady, v ktorých mi autori alebo vydavateľ podrobnejšie vysvetlia, o čom kniha je, komu je určená, aký má zámer a čo by mala čitateľovi sprostredkovať.
Z týchto informácií si odnášam prvé dojmy a pocity, ktoré sú pre mňa kľúčové. Nosím ich v hlave počas celého procesu a snažím sa ich pretaviť do výsledného vizuálu.
Pri beletrii si často knihu aj prečítam, najmä ak ide o originálny text. V prípade prekladových titulov si zvyknem vyhľadať dostupné informácie, ktoré mi pomáhajú lepšie pochopiť atmosféru a kontext.
Zavedie k dávnym civilizáciám. Na západnom Slovensku otvorili nový náučný chodník Čítajte Kniha je tímová práca, okrem autora a grafického dizajnéra sa do procesu zapája aj ilustrátor, editor, korektor a napokon tlačiareň. Je preto veľmi dôležité, aby sme boli dobre zladení a priebežne spolu komunikovali.
Čo sa týka trvania, je to vždy individuálne. Záleží od rozsahu knihy, typu obsahu, náročnosti spracovania, ako aj od rýchlosti spätnej väzby. Väčšinou sa už na začiatku dohodne približný termín vydania, ktorý slúži ako orientačný rámec. Väčšinou to trvá niekoľko mesiacov, no niekedy to môže byť kľudne aj rok, najmä pri ilustrovanej knihe.
Váš štýl pôsobí hravo, jemne a často poeticky. Máte pocit, že sa vaša výtvarná reč za posledné roky vyvíjala, alebo sa vedome držíte svojho charakteristického rukopisu?
Myslím, že svoj rukopis si prirodzene držím. Je to tak trochu odraz mňa samej, takže ak ho ľudia vnímajú ako hravý, jemný či poetický, veľmi ma to teší. Zároveň však vnímam, že vizuálny štýl sa vždy do určitej miery prispôsobuje konkrétnemu zadaniu a zadávateľovi.
Každý projekt má svoj vlastný charakter a snažím sa ho vystihnúť tak, aby vizuál slúžil obsahu, nie naopak. Možno aj preto sa ku mne prirodzene dostávajú zadania, ktoré sú mi blízke témou aj atmosférou. A za to som naozaj vďačná.
Spolupracovali ste so známou značkou zubných kefiek, výrobcom pískajúcich tričiek či so slovenskou športovou značkou podporujúcou udržateľnú módu. Objavili sa odvtedy nové spolupráce, na ktoré ste obzvlášť hrdá?
Áno, za posledné roky sa objavilo niekoľko spoluprác, ktoré mi zostali blízke. Ešte pred niekoľkými rokmi to bola dvojica kníh SuperŽENY a SlovenskoPÉDIA z vydavateľstva Slovart, ktoré sme tvorili spoločne s autorkou Andreou Kellö Žačkovou.
Prvá knižka mala silný ženský rozmer a zároveň hravý vizuálny prístup, čo mi veľmi vyhovovalo. Bolo to také moje vysnívané zadanie. Obe publikácie boli bohato ilustrované, vďaka čomu som sa mohla výtvarne naplno realizovať, a to mi prinieslo veľké potešenie.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- či niekedy odmietla ponuku na zákazku, pretože jej nesadla,
- ako sa dá fungovať na voľnej nohe,
- či má obavy z toho, že by jej ilustrácie mohla využívať AI bez jej vedomia,
- ak by si mohla vybrať akýkoľvek projekt snov, aký by to bol?
Neskôr pribudla spolupráca s vydavateľstvom Absynt, ktorá trvá dodnes. Pre ich edíciu, alebo skôr needíciu Mladý Absynt, určenú mladým čitateľom, som navrhla vizuálnu identitu a odvtedy graficky spracovávam knihy v tejto línii.
Obálky často tvorím kombináciou ilustrácie a výraznej typografie. Je to pre mňa príjemná výzva. Každý titul je jedinečný, no všetky spája jednotný vizuálny jazyk.
