Pred tridsiatimi rokmi sa Topoľčany stali svedkom dovtedy najvýraznejšieho úspechu klubu na poli športu. Hádzanári HC Agro VTJ sa totiž po prvý raz v histórii stali majstrami Slovenska. Ako vtedy uviedli regionálne noviny Dnešok, cesta k titulu nebola ľahká. A len málokto pochyboval, že tento úspech je zásluha hlavného trénera Ivana Hargaša.
Ten prišiel do klubu štyri roky predtým a mužstvo, ktoré sa dovtedy iba zachraňovalo, pretvoril na dobre namazaný stroj. „V sezóne 1991-92 s ním skončil na piatom mieste v bývalej federálnej lige, v nasledujúcej to už bolo štvrtej. Po ročnej prestávke, keď už v samostatnej slovenskej lige obsadili hádzanári Topoľčian piatu priečku, sa Ivan Hargaš k mužstvu opäť vrátil. Pre ligovú súťaž si vytýčil oveľa vyššie ciele. Vedel do čo ho ide, mužstvo a jeho kvality dobre ponal. Išlo len o to, dostať z neho viac a čo v ňom skutočne je v čo najkratšom čase,“ napísal v článku Gejza Sitkey
Predbehol dobu
Tréner Hargaš zaviedol do hry Topoľčian nové prvky. Predovšetkým to bola stratégia rýchleho prechodu do útoku, čo si vyžadovalo veľkú pohotovosť, zohratosť i odhad situácie. Vytiahnuť z hádzanárov maximum (a ešte o čosi viac) sa mu pritom podarilo veľmi rýchlo. Jeho maximálny prístup a nároky k hráčom síce neboli vždy a všetkým po chuti, „ale bez toho by majstrami zrejme neboli,“ dodal Sitkey.
Dve prehry na úvod
Cestu za titulom začali dvomi prehrami. Mimochodom, mužstvo začalo pamätnú sezónu súťaž dvomi prehrami – v Prešove i Košiciach. Nebolo to však nič hrozné , pretože išlo o mužstvá, ktoré poškuľovali po majstrovskom titule. A navyše, porážky im dokázalo vrátiť v domácom prostredí. Od piateho kola ťahali Topoľčany skvelú sériu jedenástich výhier po sebe. „Impozantné pritom bolo predovšetkým ich víťazstvo nad predchádzajúcim majstrom – Trnavou, o devätnásť gólov. Už tu sa ukázalo, že si môžu trúfať na samý vrch tabuľky,“ podotkol Sitkey.
Čelo tabuľky obsadili hráči Agra už po základnej časti, o skóre pred Prešovom. V nadstavbe síce znovu prehrali v Prešove a Košiciach, ale keďže títo ich súperi strácali body tam, odkiaľ ich oni vozili, napokon ich tabuľke predbehli o šesť, resp. sedem bodov Keďže sa snažili hrať na maximum aj so slabšími súpermi, Topoľčany mali oproti nim aj výrazne lepšie skóre. Druhé Košice za nimi zaostávali o 143 gólov, Prešov o 64, ŠKP Bratislava o 144 a Trnava o 147 gólov.
Oslava aj so štipkou erotiky
Hoci majstrovský titul získali Topoľčanci s predstihom, oficiálna oslava sa konala bezprostredne po domácom zápase s bratislavským ŠKP (23:17). Na bankete vo vtedajšej reštaurácii Pokrok prevzal vtedajší prezident Štefan Uhlár majstrovský pohár a na parkete mohla vypuknúť zábava, ktorá trvala až do neskorých hodín zábava.
Pre zaujímavosť, okrem iného sa o ňu postaral Robo Kajzer a tiež eroticky ladeným tancom dievčatá z Mini Super Tabu.
Mladí dostanú šancu. Je na nich, či ju využijú, vraví Martin Valent Čítajte SPOMIENKY NA TITUL
Dezider Jakubička
Už v sezóne 1993/94 sme získali Slovenský pohár a postupné napredovanie sme potom potvrdili spomínaným ziskom majstrovského titulu. Tím vtedy tvorili prakticky všetko odchovanci topoľčianskej hádzanej. Brankár Halgaš k nám síce prišiel z Ivánky pri Dunaji, ale tým, že u nás pôsobil už dlhšie, brali sme ho už ako domáceho. Jediný „cezpoľný“ bol Hataš, ktorý v meste vojenčil.
V Topoľčanoch sa zišla výborná partia viacerých generácií. Dnes už nebohý tréner Ivan Hargaš priniesol dynamickú rýchlu hádzanú a týmto sme dokázali porážať aj zdatnejších hráčov, ktorých mali napríklad Košice. V pamäti mi napríklad utkvel jeden z dôležitých zápasov v Bratislave. Z troch brankárov boli dvaja zranení a zápas proti ŠKP som musel odchytať sám. Chvalabohu nám vyšiel.
Pravdupovediac, nikdy sme sa nezaoberali tým, že by sme mohli vyhrať titul. Boli sme presvedčení o filozofii trénera, boli sme dobre kondične pripravení, netaktizovali sme a do každého zápasu šli ako partia. Bol tu naozaj dobrý kolektív chalanov riadený na tú dobu skvelou spojkou – Mišom Jančom. Milan Jakubička na krídle či Szegeny boli na tú dobu veľmi rýchli, mali sme výborných obrancov na čele s Peťom Kopeckým... Ale to by som musel vymenovať všetkých, pretože každý pridal to polienko k úspechu.
Na záver by som ešte rád spomenul, že sme mali fantastickú podporu fanúšikov. V hľadisku sa tiesnilo 1200 divákov, sedeli aj na schodoch a tá atmosféra, ktorú vytvárali, nás hnala dopredu.
Martin Valent
Na tento titul si spomínam veľmi dobre, pretože v tom období som študoval v Trnave a po pol roku som sa vrátil do Topoľčian. Tréner Hargaš mi dal šancu, takže som k nemu, svojou trochou, tiež prispel. Pri ďalšom som už bol platný člen kádra.
Boli to pre mňa najkrajšie roky. Podobné som potom zažil v Košiciach, tu to však bolo krásne v tom, tím bol postavený na domácich odchovancoch. A úspešne. Chodili sme na spoločné obedy, trávili sme čas aj mimo palubovky, na ihrisku sme vedeli každý o každom.
Pán Hargaš patrí medzi mojich troch top trénerov, spolu s Hatalčíkom a Šipošom. Bol inovátor a modernú rýchlu hádzanú predbehol o 20 rokov. Zavádzal prvky, ktoré vlastne teraz hádzanú spopularizovali. Pritom ako hráč ukončil svoju kariéru veľmi skoro. U neho sa teda potvrdilo pravidlo, že aj z neúspešného hráča sa môže stať vynikajúci tréner.
Zo školského krúžku sa dostala na svetový šampionát a k trom titulom majsterky Slovenska Čítajte
Lukáš Klačanský skončil na lavičke HK Agro. Nepokračuje ani sedmička hráčov Čítajte
