TESÁRE/ SOLOTHURN. Keď mal osemnásť, vážil len 47 kilogramov a spolužiaci si z neho občas uťahovali. Dnes má DANIEL SMATANA o 47 kíl viac, pevnú vôľu, víťazstvo z Mr. Universe a prácu snov vo Švajčiarsku. V rozhovore prezrádza, ako sa z neho stal súťažiaci v Men’s physique, čo všetko musí obetovať kvôli príprave a ako sa mu podarilo skĺbiť svoju vášeň pre fitness s prácou osobného trénera. A že cesta k úspechu často vedie aj cez prvotné odmietnutie či neúspechy.
Váš úplne prvý kontakt s činkami prišiel kedy?
Myslím, že na konci strednej školy. Po vyučovaní som chodil s partiou do provizórnej posilňovne v Tesároch. Pili sme mlieko a o cvičení sme vlastne nevedeli nič. V triede som bol vždy najchudší a občas sa mi za to aj smiali. V osemnástich som totiž vážil iba 47 kilogramov.
A teraz máte koľko?
Raz toľko – o štyridsaťsedem viac. Keď som začal cvičiť, výsledky sa dostavili rýchlo. A práve to ma hnalo dopredu.
Súťažíte v kategórii Men’s physique. Prečo práve táto disciplína?
Pretože sa v nej nosia plavky po kolená. Pri futbale som si totiž roztrhol predný stehenný sval. Rok som poriadne nechodil, takže nohy spočiatku trochu zaostávali. Táto kategória sa mi však aj páči. Rozdiel oproti kulturistom tam síce stále je, ale dnes už sú „fízici“ objemnejší než kedysi. Vždy však platí, že telo musí byť súmerné a estetické.
Vašou silnejšou stránkou sú teda skôr horné partie?
Záleží to od obdobia – raz je to chrbát, inokedy hruď. I nohy sú už dnes v poriadku.
Ďalej sa dozviete aj:
- či tento šport lezie do peňazí,
- ako dlho trvá príprava na súťaž, ako sa stravuje, koľko dehydratuje,
- kto mu oholil chrbát v Arménsku,
- ako sa dostal k práci snov - osobnému trénerovi vo fitness centre,
- či sa tým dá uživiť,
- aký je rozdiel medzi slovenskými a švajčiarskymi posilňovňami,
- aké rady má pre začínajúcich.
Ako ste sa vlastne dostali k pretekaniu?
To bolo ešte na Slovensku. Keď som mal 21 rokov, oslovil som jedného trénera, no ten ma odbil so slovami, že na to nemám. Potom som sa dostal k Alexandrovi Hlobíkovi, ktorý pripravil na súťaže množstvo úspešných športovcov. A ten povedal: „Nie je problém, vyskúšame to.“
Pamätáte si na svoju prvú súťaž?
Áno, bola v Žiline. Skončil som pätnásty z približne dvadsiatich súťažiacich. Neskôr som medzi „fízikmi“ obsadil štvrté, piate aj šieste miesto. U mužov som už nesúťažil, pretože medzi nimi a juniormi bol už veľký rozdiel. A zároveň som práve v tom období odchádzal do zahraničia.
Vráťme sa ešte k negatívnemu postoju prvého trénera. Čo takéto odmietnutie urobí s psychikou športovca? Nakopne ho to, alebo skôr zlomí?
Záleží na tom, ako to má človek nastavené v hlave. Pre mňa to bolo najskôr sklamanie, ale myslím si, že ak človek naozaj chce, ide si za svojím a nerieši to.
Poďme k vašej kariére medzi mužmi. Prvú súťaž ste absolvovali...
...V septembri 2023, keď som ešte pracoval v Rakúsku. Na internete som našiel oznam o súťaži pre nováčikov, pripravil som sa na ňu a – vyhral. To som vôbec nečakal. V ten istý deň som sa prihlásil aj do kategórie amatérov, ktorí už cvičia pravidelne – a tam som skončil druhý. Tieto úspechy ma motivovali.
O týždeň neskôr som súťažil v Augsburgu, v decembri na medzinárodnej súťaži v Istanbule. Tam to už nevyšlo podľa predstáv. Tesne predtým som ochorel, ale keďže sme s priateľkou mali zakúpené letenky, povedal som si – súťaž dopadne, ako dopadne, spravíme si aspoň výlet.
A váš najväčší úspech?
Asi ten posledný – víťazstvo na Mr. Universe v Arménsku.
Mr. Universe nadšencom kulturistiky netreba zvlášť predstavovať. Ide o významnú medzinárodnú súťaž, na ktorej sa môžu zúčastniť len úspešní pretekári.
Áno, a hlavne musia mať povolenie od asociácie krajiny, v ktorej sú registrovaní. Štartovné tam stojí od 200 do 250 eur. Pre porovnanie – na regionálnych súťažiach je to zhruba 60 až 80 eur. Každá súťaž Mr. Universe má limitovaný počet „profi“ kariet, ktoré pretekárov oprávňujú súťažiť medzi profesionálmi. Napríklad na Malte bola len jedna, v Arménsku dve.
Získali ste ju?
Áno, práve v Arménsku. Chcel som o ňu zabojovať už na Malte, čomu sme prispôsobili i tréning s trénerom Alexandrom Hlobíkom. Napokon to nevyšlo, ale aj s tretím miestom som bol spokojný – konkurencia tam bola naozaj silná.
Takže ste už profesionál?
Ešte nie, musím sa najskôr zaregistrovať. Plánujem to urobiť až v októbri, pretože by som sa chcel zúčastniť ešte jednej súťaže Mr. Universe, tentoraz vo Švajčiarsku. Tá sa v ňom uskutoční po prvý raz a bol som na ňu pozvaný od švajčiarskej asociácie.
Mladý maturant číta pred bojom v klietke knihu Čítajte Čo vám prechod medzi profesionálov prinesie?
Poviem to takto – v profesionálnej kategórii máte väčšiu šancu získať sponzora. U amatérov je to skôr otázka šťastia. Teoreticky by sa tým dalo aj živiť, pretože prvé tri miesta sú už finančne lepšie ohodnotené.
Lezie tento šport do peňazí?
Určite áno. Jedna súťaž ma vyjde na 700 – 900 eur, keď započítam letenky a hotel. A treba tiež myslieť na špeciálnu stravu. Na Malte sme napríklad nemali v izbe kuchynku, takže som si nemohol variť. Musel som chodiť po reštauráciách a pýtať sa, či by mi nepripravili mäso bez soli. Väčšinou ma odmietli, pretože ho už mali namarinované. Nakoniec mi pomohli v jednom tureckom kebabe – pripravili mi ho, za jeden kúsok si ale vypýtali desať eur (úsmev). Tých príhod mám viac.
Napríklad?
