Len 16-ročná hádzanárka LILIANA GOGOVÁ z Topoľčian zažila leto, na ktoré nikdy nezabudne. Spolu so slovenskou reprezentáciou do 17 rokov sa stala majsterkou Európy, bola zaradená do All-Star tímu šampionátu a získala ocenenie pre najlepšiu defenzívnu hráčku turnaja.
V rozhovore prezradila, ako prežívala veľké zápasy, čo rozhodlo o úspechu a prečo jej najväčšiu radosť urobila jedna vybojovaná sedmička.
Výhra vo finále, dekorovanie zlatými medailami, Po takýchto emotívnych vypätiach sa športovcom ťažko zaspáva. Ako to bolo u vás?
Aj my sme šli spať neskôr, ale oddýchli sme si, pretože sme na Slovensko leteli až na druhý deň večer. Takže sme sa stihli ísť pozrieť aj k moru.
Aké boli oslavy?
Tie najväčšie boli hneď v hale, potom pred ňou s fanúšikmi a na záver sme ešte šli s trénermi aj rodičmi do reštaurácie.
Prenesme sa teraz do 30. júla, na začiatok zápasu s Portugalskom. Na šampionát ste zďaleka necestovali v roli favorita...
Pôvodný cieľ znel skončiť do dvanásteho miesta, aby sme si vybojovali priamy postup na majstrovstvá sveta. No potom, keď sme sa už postupne dostávali ďalej a ďalej, cieľ bol uhrať čo najlepší výsledok v osmičke.
Kedy ste - vy baby, začali veriť, že máte aj na najlepšie tímy?
Bolo to po zápase s Dánskom v Main Round. Síce sme s ním vtedy prehrali, ale už pred zápasom sme mali istý postup do najlepšej osmičky. V štvrťfinále sme opäť hrali s ním, čo bola aj menšia výhoda. Vedeli sme totiž, že sa s ním dá hrať a že máme šancu dostať sa do najlepšej štvorky.
Čo sa podľa vás najviac podpísalo pod to, že ste sa stali majsterkami Európy? Kolektívny výkon, skvelý koučing, silná mentálná stránka tému či aj trochu šťastia?
Myslím si, že z každého trochu. Určite však najviac zohral úlohu kolektív, pretože v zápasoch sme bojovali jedna za druhú. A, samozrejme, aj koučing. Tréneri nás skvele pripravovali na rôznych súperov, rozoberali ich hru a ukazovali nám, ako na nich hrať. Vďaka tomu sme sa vedeli na každého dobre pripraviť.
Ako sa v Podgorici hralo vám osobne?
Prvý zápas som mala trému – predsa len, boli to už majstrovstvá Európy. Ale túsme mali asi všetky. Potom to už bolo v pohode. Darilo sa nám a stres opadol.
Liliana bola s 37 gólmi na ME druhou najlepšou strelkyňou Sloveniek. No ako sama povedala, nestrieľala ich z diaľky. Skôr využívala kľučky a snažila sa hľadať medzery v obrane súpera. (zdroj: archív L.G.)Ako ste prežívali ten okamih, keď vás dekorovali zlatou medailou?
Fúúha (úsmev). Je to naozaj neopísateľný pocit… krásny. Keď som pozerávala v televízii majstrovstvá Európy alebo sveta a videla som, ako sú hráčky dekorované medailami, povedala som si, že by som na tých stupienkoch pre víťazov raz chcela stáť aj ja. A splnilo sa mi to – neuveriteľné sa stalo skutočnosťou.
Ďalej sa dočítate aj:
- ktorý z vyraďovacích zápasov bol pre ňu najťažší,
- aký moment na palubovke bol pre ňu najsilnejší,
- čo hovorí na ocenenie najlepšej defenzívnej hráčky,
- či uvažuje nad profesionálnou kariérou,
- v akom drese ju uvidíme v nasledujúcej sezóne.
Ktorý z vyraďovacích zápasov bol pre vás osobne najťažší - štvrťfinále s Dánskom, semifinále s domácou Čiernou Horu alebo samotné finále s Chorvátkami?
Dokázali to! Topoľčianske dorastenky postúpili po dvadsiatich rokoch do I. ligy Čítajte Najlepšie sa mi hralo proti Dánsku, no najťažší bol asi zápas s Čiernou Horou. V ňom totiž išlo o to, či budeme mať medailu istú, alebo o ňu budeme musieť bojovať. Do finále sme už nešli pod psychickým tlakom.
