Karol Jokl by 29. augusta 2025 oslávil 80 rokov. Bohužiaľ, odišiel priskoro. Ťažko znášal nevydarené zápasy, či v úlohe hráča alebo trénera. Jeden prehra – s Lokomotívou Košice, sa mu stala aj osudným. Futbal veľmi prežíval , čo napokon nevydržalo jeho srdce. Zomrel len ako 51-ročný, 28. októbra 1996 v Bratislave.
Hoci bol mladý Karol všestranným športovcom, futbal mal od narodenia v krvi. A to doslova. Otec, Karol Jokl starší, totiž hrával najvyššiu slovenskú i česko-slovenskú súťaž za ŠK Baťovany a bol výborným technikom. Ešte ako malý chlapec tak nevynechal ani jeden jeho zápas a dychtivo hltal každý pohyb nôh.
Ako uvádza Hornonitrianska knižnica v Prievidzi, Karol si loptu si vyrobil z čohokoľvek. Stačila mu aj papierová guľa, za ktorou sa mohol naháňať. Po otcovi zdedil vrtkosť a priučil sa od neho i skvelej technike. Neobišli ho však ani tvrdé a poctivé tréningy, ktoré z neho spravili jedného z najlepších futbalistov v slovenských dejinách.
Do futbalového neba odišiel kovarský Maradona. Bol pri všetkých víťazstvách i pádoch futbalu v obci Čítajte Obrovský talent s prezývkou „Kopýtko“
Na svoj nepochybne obrovský talent upozornil už veľmi rýchlo. V prvom tíme Iskry Partizánske debutoval ako 16-ročný, v sedemnástich rokoch už patril k jej oporám. A kluby sa o neho bili. Jokl si vybral bratislavský Slovan. Klub, ktorý obdivoval. V júni 1963 tak za 1759 vtedajších korún a sadu dresov pre Iskru prestúpil k belasým, ktorých trénoval Leopold „Jim“ Šťastný. „Práve on vymyslel nováčikovi v belasom drese prezývku „Kopýtko“, keďže pochádzal z mesta obuvi, ako sa vtedy Partizánskemu hovorilo,“ uvádza sa na oficiálnom webe ŠK Slovan Bratislava v sekcii venovanej klubovým legendám.
Chýry o novom hráčovi z Partizánskeho, čo má kvality Brazílčana, sa Bratislavou niesli rýchlo. A mali reálny základ. Jokl sa totiž v prvom mužstve Slovana presadil takmer okamžite. Začal strieľať góly, a preto netrvalo dlho, kým si ho všimol reprezentačný tréner Václav Jíra.
Svoj prvý ligový zápas odohral Jokl 17. augusta 1963, o jedenásť dní strelil prvý gól v najvyššej česko-slovenskej súťaži (proti vtedajšej Sparte Sokolice – dnes Praha) a v novembri 1963 odohral premiérový zápas za A-mužstvo ČSSR proti Juhoslávii.
Slovanu Bratislava zostal Karol Jokl verný nasledujúcich 12 rokov, počas ktorých zažil s mužstvom veľké víťazstvá, ale aj trpké prehry. Vypracoval sa na dirigenta hry celého mužstva, útočníkov zásoboval presnými prihrávkami a divákov bavil svojimi technickými kúskami. Súperových obrancov privádzal do zúfalstva a tí sa preto neraz uchyľovali k zákerným faulom. Počas celej kariéry tak trápili Jokla zranenia, zapríčinené zväčša brutálnymi zákrokmi súperov.
Ako Maradona
V belasom drese odohral 241 stretnutí a strelil 69 gólov. S milovaným klubom sa rozlúčil v záverečnom zápase sezóny 1974/1975, v ktorom sa rozhodovalo o majstrovskom titule medzi dvomi bratislavskými mužstvami, Interom a Slovanom. „Práve tento Joklov posledný zápas v najvyššej súťaži sa stal jeho najpamätnejším. Výraznou mierou sa podieľal na víťazstve Slovana 4:2, pričom sám strelil gól po sóle cez polovicu ihriska,“ uvádza oficiálny web Belasých.
Kluby
- Iskra Partizánske (1962 - 1963)
- Slovan Bratislava (1963 - 1975)
- Baník Prievidza (1975 - 1976)
V roku 1975 prestúpil do Baníka Prievidza. Príchod futbalovej ikony mestom úplne otriasol. Hráča takýchto rozmerov nikto v prievidzskom futbalovom klube nečakal. V FC Baník bol napokon len rok a stihol streliť 4 góly.
Na kvality Jokla spomínali bývalí spoluhráči Alexander Vencel i Jozef Čapkovič takto: „Ak by sa taký hráč objavil na Slovensku dnes, po dvoch minútach sa oň začnú biť všetky európske veľkokluby. Bol výnimočný po každej stránke. Futbalovej i ľudskej.“
Reprezentačné a klubové úspechy
- 3 x majster ČSSR (1970, 1974, 1975)
- 4x víťaz Československého pohára (1962, 1963, 1968, 1974)
- 3x víťaz Slovenského pohára (1970, 1972, 1974)
- víťaz Pohára víťazov pohárov (1969)
- 1 x účastník MS ( 1970)
Skončil opäť v Slovane
Karol Jokl ukončil svoju hráčsku kariéru v roku 1976, podľa mnohých príliš skoro. Vydal sa však na trénerskú dráhu, ktorú zavŕšil ako asistent Dušana Galisa v Slovane Bratislava. Spolupodieľal sa tak na zisku dvoch titulov majstra Slovenska. Viac mu ale dopriate nebolo. Zomrel náhle, 28. októbra 1996 vo veku päťdesiatjeden rokov.
V roku 2016 ho uviedli do Siene slávy slovenského futbalu. Jeho pamiatku si uctili aj rodáci v Partizánskom – od roku 2008 nesie Mestský futbalový štadión jeho meno. Pri príležitosti slávnostného otvorenia štadióna mu bola odhalená i pamätná tabuľa.
V ankete Futbalista storočia na Slovensku obsadil 5. miesto.
Z chlapca bez svalov je víťaz na Mr. Universe. Neuveriteľná cesta športovca z malej dedinky Čítajte
Úbytok v ligách pokračuje: po Čermanoch končí aj ďalší tím Čítajte
Do futbalového neba odišiel kovarský Maradona. Bol pri všetkých víťazstvách i pádoch futbalu v obci Čítajte
