UHROVEC. Tam, kde iní vidia len zvitok drôtu, ona vidí dielo. Mária Ďurčová z Uhrovca v okrese Bánovce nad Bebravou z neho pletie džbány, misy, šálky, ale aj netradičné výrobky ako presýpacie hodiny či zvieratá. Drotárstvu sa venuje od roku 2014 a patrí k tým, ktorí udržiavajú tradíciu zapísanú aj v zozname UNESCO.
Priznáva, že k remeslu sa dostala úplne neplánovane. „Videla som inzerát na kurz drotárstva, konkrétne šperku. Tak som sa prihlásila. Ten kurz trval pol hodiny, ale tam ma to nakoplo, že toto by som chcela robiť ďalej,“ spomína.
Rušia ohňostroj aj ďalšie atrakcie. Partizánske po tragédii obmedzí program narodeninových osláv Čítajte Začínala práve šperkami, hoci dnes ich už vyrába len výnimočne. Prvé skúsenosti zbierala doma, podľa videí na internete. Potom absolvovala intenzívny kurz vo Vyšehradnom pri Prievidzi, kde si vyskúšala klasické techniky.
„Začala som opletať džbány, robiť misy. Tam som stretla pani, ktorá robila ešte krajšie veci, pýtala som sa jej, odkiaľ to vie. Povedala, že sa to naučila na Univerzite tretieho veku v Nitre. Prihlásila som sa, chodila som tam tri roky a zase som sa v niečom zdokonalila,“ opisuje svoje začiatky.
Neskôr pokračovala vzdelávaním v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave. Dnes už svoje skúsenosti odovzdáva ďalej na workshopoch pre deti aj dospelých.
V článku sa ďalej dočítate:
- kde tento rok vystavovala svoje diela,
- koľko trvalo vytvoriť veľké drôtenné krídla,
- akých výrobkov je podľa nej na trhu priveľa?
Denne použije kilometre drôtu
Drotárstvo si vyžaduje aj poriadnu dávku trpezlivosti. Spotreba materiálu je obrovská. A koľko použije drôtu denne? „Veľmi veľa. Podľa toho, čo robím, ale povedala by som, že to nie sú metre, ale kilometre drôtu,“ hovorí s úsmevom.
Na otázku, či ju z dlhého ohýbania a viazania drôtu nebolia prsty, odpovedá, že už nie. Ťažisko jej práce tvorí obdrôtovávanie keramiky – džbánov, tanierov či misiek.
