URMINCE, TURÍN, BOLOGNA. Na zaujímavé prestupy nie je núdza len v mužskom futbalovom svete. Nedávno totiž médiami obletela správa, že jedna z najtalentovanejších hráčok Slovenska, 19-ročná MICHAELA MARTIŠKOVÁ mení dres. Po ročnej anabáze v Slovane Bratislava totiž prestúpila do jedného z najznámejších, najslávnejších i najúspešnejších klubov sveta - Juventusu Turín.
Prestup do Juventusu - to znie ako splnený sen mnohých futbalistov. Ako ho vnímate vy?
Tak ako ste povedali – ako splnený detský sen. Najskôr som tomu vôbec neverila..., až kým to nebolo čierne na bielom. Som nesmierne vďačná, že som dostala takúto šancu. Vďačím za to aj rodným Urminciam, kde som sa naučila kopať do lopty, Topoľčanom, kde som sa, taktiež v chlapčenskom tíme, mohla zdokonaľovať a Spartaku Trnava so Slovanom Bratislava, kde som sa mohla rozvíjať. Pre mňa je tento prestup skvelou životnou príležitosťou – nielen futbalovou, ale i osobnou.
Kedy ste zaregistrovali záujem talianskeho veľkoklubu? Ako sa vlastne celý prestup upiekol?
Bolo to na prelome mája a júna, keď som sa pripravovala na maturitu. Jedného dňa mi zavolal agent a len tak medzi rečou sa opýtal, aká je moja vysnívaná krajina, kde by som chcela hrať. A povedal, nech snívam vo veľkom. Tak som spomenula Anglicko, Španielsko... a aj Taliansko.
Spýtal sa, aký veľký klub by som si tam vybrala. Najskôr som povedala AS Rím a hneď potom Juventus. Keď mi povedal, že ide práve oň, zostala som v šoku. Trvalo mi pár dní, kým som to spracovala, a musela som to držať v sebe, lebo ešte nič nebolo oficiálne. Bolo to ale milé prekvapenie v stresujúcom období maturít.
Prezradili vám, prečo si vás vyhliadli?
Áno. Mala som videohovor so skautkou, mojím agentom a ľuďmi z Juventusu. Povedali mi, že ma sledujú už dlhšie – približne rok až dva – najmä na reprezentačnej úrovni. Vysvetlili mi, že budujú káder do budúcnosti a chcú, aby som bola jeho súčasťou. Predstavili mi aj projekt, v rámci ktorého som najskôr išla na hosťovanie do Bologne, aby som sa mohla postupne adaptovať. Lebo ten skok zo slovenskej ligy do talianskej je naozaj veľký.
Martišková s dresom Juventusu Turín. (zdroj: archív M.M.)Ako to prijala rodina?
Priznám sa, najskôr som to povedala najstaršiemu bratovi. Trochu som sa bála, čo mi na to povedia, či si nepomyslia, že som „bláznivá“. Aj sama som mala pochybnosti, či to nie je príliš veľký krok. Ale nakoniec sme sa všetci zhodli, že takáto príležitosť sa neodmieta. Všetci sa tešili, boli na mňa hrdí – rodičia, súrodenci, spoluhráčky a tréneri v Slovane. Cítila som od nich veľkú podporu a za to som im nesmierne vďačná.
Je náročné byť takto ďaleko od rodiny?
Určite áno. Vedela som, do čoho idem, takže musím vydržať. Sú dni, keď je to ľahšie, ale sú tiež také, keď je to veľmi ťažké a musím to zvládnuť sama so sebou. Vtedy mi pomáhajú rodičia a kamaráti cez videohovory. Samozrejme, veľmi mi chýbajú.
Pomáhajú vám pri aklimatizácii aj spoluhráčky?
Áno. Prvé dva týždne v Bologni boli ťažšie, lebo som mala vyvrtnutý členok a bola som mimo hry. Teraz je to už lepšie a postupne sa zapracovávam.
Začali ste sa už učiť jazyk? Alebo komunikujete po anglicky?
Zatiaľ sa dohováram hlavne po anglicky. Hlavný tréner tu v Bologni však tou rečou príliš nehovorí, takže veci mi často vysvetľujú asistenti alebo spoluhráčky – sme tu tri zo zahraničia. Učím sa ale po taliansky. Najskôr to bolo ťažké, teraz rozumiem viac. S rozprávaním je to horšie, no už viem aspoň niečo povedať.
Dres „Starej dámy“ síce väčšinou obliekajú domáce futbalistky, v kádri je tiež Nemka, Švédka, Nórka, Dánka, Francúzky... Poznali ste niektorú zo spoluhráčok aj bližšie, nielen podľa mena?
Nie, osobne som ich spoznala až tam. Ale na moje veľké prekvapenie sú to veľmi milé a pokorné baby. Hoci sú to futbalové hviezdy, majú všetko v hlave usporiadané a stoja nohami pevne na zemi. Bolo príjemné stretnúť sa s nimi a zdieľať spoločnú šatňu.
Ďalej si prečítate:
- Ako najčastejšie skóruje,
- aký je rozdiel medzi tréningami v Taliansku a na Slovensku,
- čo bolo pre ňu, po príchode na Apeninský polostrov najväčší šokom?
- čo považuje za svoje najväčšie futbalové zbrane a naopak - kde vidí priestor na zlepšenie,
- a čo u nej vyhrá - futbal či štúdium?
Aktuálne sa nachádzate na hosťovaní Bologni. Tešíte sa na pôsobenie v červeno-modrom drese?
Určite áno. V tíme som spolu s jednou Taliankou najmladšia. Ostatné hráčky sú staršie, majú skúsenosti z klubov ako AC Miláno, Sassuolo či Fiorentina..., takže sa od nich môžem veľa naučiť. Niekedy nie je jednoduché byť najmladšou v tíme, ale na druhej strane je to super skúsenosť a určite mi to má čo dať.
Z chlapca bez svalov je víťaz na Mr. Universe. Neuveriteľná cesta športovca z malej dedinky Čítajte
V zápase talianskeho pohára ste už stihli streliť gól. Ako padol váš premiérový taliansky zásah?
Po centri do šestnástky. Spoluhráčka hlavičkovala do brvna, lopta sa odrazila ku mne a po hlavičkovom súboji som ju dorazila do siete.
