Na jeho prednášky sa vraj čaká aj roky. Základná škola Hollého v Topoľčanoch mala minulý týždeň výnimočného hosťa, neurológa MARTINA JANA STRÁNSKEHO, ktorý pôsobil aj ako pedagóg na prestížnej Yaleovej univerzite.
Žiakom vysvetľoval, ako využívanie smartfónov a sociálnych sietí nemení len správanie, ale priamo štruktúru mozgu. Oslabuje oblasti zodpovedné za rozhodovanie i schopnosť odolávať stresu.
Zadržali mladého vodiča, ktorý kľučkoval zo strany na stranu. Za volant si sadol napriek zákazu šoférovania Čítajte Varoval, že deti pri obrazovkách prichádzajú o sociálne zručnosti, ktoré môžu získať iba v kontakte s realitou, nie cez displej.
"Je nesmierne dôležité rozlišovať medzi technológiami potenciálne dobrými a tými preukázateľne zlými. Sociálne siete by sa mali úplne zrušiť aspoň do 16 rokov tak, ako sa o tom rozhodlo v Austrálii, Írsku či v mnohých štátoch USA," priblížil.
Tvrdíte, že digitálne technológie menia anatomickú štruktúru mozgu. Ktoré časti mozgu sú najviac ohrozené?
Viac-menej vieme o šiestich alebo siedmich častiach mozgu, kde už dokážeme preukázateľne potvrdiť, že sa tam dejú zmeny v súvislosti s nadužívaním technológií.
Prevažne ide o odpojenie alebo oslabenie tej časti mozgu, ktorá rozhoduje. Špecificky frontálny lalok a jeho pridelené časti. Tiež sa jedná o tzv. ústredne mozgu, ktoré rozosielajú impulzy do iných častí mozgu.
Týka sa to aj spolupráce rôznych častí mozgu medzi sebou, čo tiež odpadáva. Takže jednotlivé časti napríklad zostanú v poriadku, ale spoje medzi nimi sa oslabujú.
Digitálny svet je postavený na okamžitom potešení: like, notifikácia, nový obsah. Aký dopad má táto instantná odmena napríklad na schopnosť pracovať alebo učiť sa?
Mení to celý spôsob prioritizovania práce i medziľudskej komunikácie. Dávame možnosť okamžitým výsledkom, odmene a strácame schopnosť premýšľať dopredu, alebo ako tomu hovoríme, laterálne.
Nedokážeme vidieť rôzne súvislosti, nedokážeme čeliť zlým správam alebo problémom. Všeobecne to vysvetľuje pokles tzv. fluidnej inteligencie a nárast úzkostí a depresií. To s tým priamo súvisí.
Čo to znamená pre bežného človeka?
Pre bežného človeka to znamená, že v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami je menej šťastný a menej inteligentný.
Zvykne sa hovoriť, že internet nám rozširuje vedomosti. Vy tvrdíte opak, že nás oberá o schopnosť premýšľať. Kde je tá hranica medzi informovanosťou a povrchnosťou?
Vedieť neznamená rozumieť. Internet nám dáva množstvo informácií. Naoko toho vieme viac, ale pokiaľ to nie je relevantné, čo 98 percent vecí na internete nie je, tak to k ničomu nevedie. My nepotrebujeme vedieť, koľko stoja vajíčka v Číne, ktorá hviezda si nechala urobiť nové prsia a ďalšie nezmysly.
Potrebujeme poznať napríklad nové kreatívne možnosti alebo vymyslieť nové lieky. Lenže problém je, že väčšina z nás internet nepoužíva na tieto účely. Tých možností je veľmi veľa, ale ich aplikácia je v skutočnosti mizivá.
A samozrejme, muselo by sa to aplikovať tak, aby sa s tým dalo reálne niečo robiť, čo je tiež v prospech toho, ako premýšľame. Pretože keď umelá inteligencia a internet premýšľajú pre nás a za nás, tak my tým, že sme živé organizmy, prirodzene prestávame premýšľať.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- či máme podľa neho šancu zvrátiť vývoj, alebo sme už prekročili bod návratu,
- mali by sme technológie zo škôl úplne vytlačiť alebo ich používať ako nástroj,
- môžeme niekoho viniť za to, čo má anatomicky „naprogramované“?
Často porovnávate mozgovú reakciu na sociálne siete s reakciou na heroín alebo iné návykové látky. Je skutočne digitálna závislosť porovnateľná so závislosťou na drogách?
Stopercentne. Je veľa kníh a odborných publikácií, ktoré používajú termín digitálna demencia, počnúc knihou Manfreda Spitzera, až po publikácie ako Digitálny heroín.
Stačí si vyhľadať merania dopamínu a iných neurochemických nosičov u používateľov sociálnych sietí a závislosť. Vyskočia vám štúdie, ktoré sú k dispozícii, a je ich veľmi veľa.
Ako vysvetlíte dnešnému rodičovi, že tiché dieťa s tabletom nie je vyhratá situácia, ale potenciálne riziko?
