MÝTNA NOVÁ VES, LUDANICE. Hrozno namiesto šampanského, erb ako symbol hrdosti. V bývalej škole v Mýtnej Novej Vsi, ktorá je dnes miestnou časťou obce Ludanice, sa konalo slávnostné podujatie, na ktorom uviedli do života novú monografiu obce a odovzdali erbovú listinu občianskemu združeniu Novejsa včera a dnes.
V sobotu 11. októbra sa v zrekonštruovaných priestoroch niekdajšej školy zišli obyvatelia, hostia i priatelia obce, aby spoločne oslávili dve výnimočné udalosti. Slávnosť sprevádzala príjemná atmosféra s prejavmi, hudbou, vinšami aj symbolickým krstom novej knihy hroznom, ktorý pripomína niekdajšiu vinohradnícku tradíciu.
Svätý Urban ako patrón a symbol vinárov
Vrcholom programu bolo slávnostné odovzdanie erbovej listiny, zapísanej v Heraldickom registri Slovenskej republiky. Heraldik Ladislav Vrtel, ktorý listinu združeniu osobne odovzal, pripomenul význam symbolov, ktoré sú prejavom identity komunity a spojenia s minulosťou.
Erb bude združenie používať na všetkých svojich podujatiach a dokumentoch. „Kedysi tu boli vinice a tam stála socha svätého Urbana, ktorá je dnes pri kaplnke na cintoríne. Svätý Urban je naším patrónom, preto sme si ho vybrali aj do erbu," vysvetlila jeho pôvod predsedníčka občianskeho združenia Lýdia Kamensky.
Z listiny, ktorú počas slávnosti heraldik prečítal, zazneli aj slová, ktoré vyvolali úsmev aj rešpekt. „Ak by si však ktokoľvek iný privlastnil rovnaký erb, ako ten, ktorý je tu opísaný a vyobrazený, má byť podľa starého erbového práva vystavený posmechu a opovrhnutiu,“ predniesol.

Za myšlienkou vytvoriť monografiu stojí Viliam Mokrý. Začalo sa to krátkymi videami o živote v obci, ktoré pripravoval pre miestnych. Tie ho inšpirovali k myšlienke, aby vznikla kniha, ktorá zachytí históriu aj spomienky obyvateľov.
Spočiatku chceli monografiu spracovať sami, napokon však prizvali odborníkov. Mokrý priznal, že išlo o dlhodobú, no obohacujúcu prácu. „Celé sme to spracovávali približne dva roky,“ približuje.
Výsledkom je dielo, ktoré prináša nielen dejiny, ale aj osobné príbehy. Kniha mapuje obdobia od prvých archeologických nálezov až po súčasnosť. Okrem dejín obsahuje aj kapitoly o kultúre, cirkevných spolkoch, športovom živote či o spomienkach miestnych ľudí na detstvo, prácu a voľný čas.
Mokrý zdôraznil, že cieľom bolo, aby monografia nebola len súhrnom dát, ale aby zachytila ducha miesta, obyčajný život v malej, no hrdej obci.
V článku sa ďalej dočítate:
- kto všetko stál za vznikom monografie,
- čo prekvapilo archivárky,
- ako sa vďaka nadšencom z občianskeho združenia podarilo zachrániť starú školu.
Kedysi tu stála mýtna stanica
Jedným z autorov monografie je aj historik, vysokoškolský pedagóg a publicista Ivan Mrva. Pripomenul, že názov obce pochádza z mýtnej stanice, ktorá tu stála už od dávnych čias.
„To bolo takzvané pánske mýto a vyberalo sa na veľmi frekventovanej ceste z Nitry do Topoľčian, hore k Prievidzi a k banským mestám,“ vysvetlil.
V tom období museli furmani a obchodníci zastaviť pri rampe, zaplatiť poplatok a počkať, kým ich pustia ďalej. "Pri mýtnej stanici bol vždy hostinec, takže tí, ktorí čakali, išli do pohostinstva a tam tiež minuli nejaké peniaze,“ dodáva s úsmevom.
Historik priblížil aj každodenný život obyvateľov a podmienky, v akých žili. Mýtna Nová Ves nikdy nebola veľká obec, no ľudia si vedeli poradiť. Pestovali ovocie, vyrábali víno a sušili ho, aby ho mohli predávať aj do Pešti. V čase, keď sa ešte nebudovali vodovody, bolo víno dokonca bežnou súčasťou pitného režimu.
Tradíciu však ukončila pohroma, ktorá zasiahla celé územie Slovenska. „Filoxéra, koncom 19. storočia, zničila deväťdesiat percent vinohradov," približuje príchod jedného z najnebezpečnejších škodcov vínnej révy.