hodiny pohybovej aktivity týždenne, aby mu prinášala pozitívny efekt), a toto nemalo byť konečné číslo. Prínosom bola realizácia aspoň tohto kroku, pretože materiálno-technické a priestorové podmienky zaostávali. Dnes je realita iná.Telesná výchova má svojím poňatím špecifické postavenie v systéme výchovnovzdelávacieho procesu v základných školách a telocvikári bývajú považovaní aj za akýchsi druhoradých pedagógov. Hodinu začínajú už počas prestávky, keď odvádzajú deti z triedy do šatne v telocvičnom bloku. Od tohto momentu sú dennodenne v pozícii ohrozeného tvora, pretože sú zodpovední aj za „náhodu“ spôsobujúcu poranenie, úraz neposlušného i poslušného žiaka. Zvýšená hlučnosť detí je ich prirodzeným prejavom z prežitkov v rodine, na ulici, z predchádzajúcich či pred nasledujúcimi vyučovacími hodinami, ale zvýšená hladina hlučnosti má byť ohraničená prahom tolerancie telocvikárskeho sluchu. Aj po skončení hodiny sú deti v šatni plné emócií – vzájomne sa prekrikujú, a záleží od taktu učiteľa ako sleduje ich správanie. Prezliekanie je určitou intimitou chlapcov, ale najmä dievčat, nadmerný hluk je povolením pre učiteľa vstúpiť do tohto priestoru. Nie vždy sa darí ustriehnuť na hodine „činnosť“ všetkých detí, najmä keď sú rozdelené do skupín, ale učiteľ je organizátorom a rozhodcom športových aktivít, ktoré spája so zmyslom pre fair-play.Nielen moji rovesníci – obdobie budovania socializmu, si zo svojho detstva pamätajú na zvýšené percento využívania voľného času hrami. Dnes výrazne absentujú u detí spontánne pohybové činnosti po vyučovaní, a tak deti nemajú na hodinách telocviku prirodzene získané predpoklady pre náročnejšie gymnastické cviky či vytrvalostné behy, a aj preto sa aktivite na telesnej výchove vyhýbajú a pre učiteľa je rizikom „nútiť“ ich do nej. Vyskytuje sa názor, že záujem detí o telesnú výchovu klesá, pretože sa neklasifikuje. Ale myslíte si, že keď sa budú známkovať, že im bude veľmi záležať na známkach z telocviku, ktoré nemajú žiadny vplyv napr. pre postup zo základnej na strednú školu? Prečo im máme vnucovať peniaze, za ktoré si takmer nič nekúpia? Učiteľ by mal vedieť, prečo sa deti na hodinu tešia, aká pohybová aktivita ich zaujíma, čo potrebujú. Doterajšia reforma základného školstva nesmeruje ku prospechu detí, rodičov a pedagógov po obsahovej stránke (na taký nízky počet hodín, vysoký počet žiakov v triedach, nízku prirodzenú úroveň pohybových schopností, zručností je to predimenzovaný obsah učiva s neprimerane detailnými požiadavkami štandardov na splnenie techniky vykonávaných činností). Len pre ilustráciu, štandardy, napr. vo vedomostnej oblasti vyžadujú poznať desať slovenských športovcov – priznám sa, po prečítaní mien som nevedel kam zaradiť Zuzanu Sekerovú, Richarda Nemca či Petra Hlavtúra, od detí na 1. stupni ZŠ (štvrtáci) vyžadujú opakované ľahy-sedy za 60 sekúnd, ale na 2. stupni ZŠ (piataci až deviataci) ľahy-sedy „len“ za 30 sek. Samozrejme, učitelia tiež nie sú bez chýb.Na reforme školstva sa podieľajú dlhé roky v podstate tí istí ľudia, ktorí si neuvedomujú, že reformu robia pre deti základnej školy, ktoré sa majú na hodinách telesnej výchovy naučiť primerané základné poznatky, rozvíjať primerane pohybové schopnosti, zdokonaľovať primerané základné pohybové zručnosti. Zredukujme a zjednodušme obsah učiva, znížme počty žiakov na hodinách, zvýšme počty hodín telesnej výchovy, priestor a čas na hru, umožnime deťom uvoľniť sa, vybiť prebytočnú energiu, zlepšime materiálne vybavenie, stimuláciu učiteľov, podporme talentované deti a pomôžme deťom s telesným oslabením. Zdravie, podobne ako mladosť, berieme ako samozrejmosť, ale až dovtedy kým oň neprídeme.
