Rómske ženy boli hlavnými aktérkami diskusie. Beseda sa odohrala v priestoroch Centra sociálnej prevencie v Topoľčanoch, ktoré už má skúsenosti s prácou s touto komunitou. V jej kancelárii sa už Rómky stretávajú pravidelnejšie, pracovníčky im pomáhajú pri vybavovaní formalít, poriadajú zbierky šatstva, hľadajú pracovné kontakty, umiestňujú deti do detských domovov a matky v krízových centrách.Dagmar Kopčanová zo SIT mala možnosť dozvedieť sa čo trápi rómske ženy práve v Topoľčanoch. Často sa skloňovalo slovo „cukrovar“. Práve pre obyvateľky z tejto časti mala byť diskusia určená predovšetkým, ale... V pohodlných kreslách napriek pozvánkam a apelom i priamo na mieste činu – pod Kalváriou, sa uhniezdili rómske ženy z mesta. Práve tie, ktorým sa podarilo vymaniť sa z nevľúdneho prostredia špiny. Dokázali to preto, lebo chceli. Tri energické Rómky už teraz vedia, že žiť v štýle „cukrovaru“ sa nedá, vlastne vedeli to odjakživa. Problémy však majú stále, všetky sú zaradené do aktivačných prác, nájsť zamestnanie je pre nich niekoľkonásobne zložitejšie ako pre majoritu. Na vlastnej koži pocítili diskrimináciu pri uchádzaní sa do zamestnania. I deti sa stretávajú s nie vždy ukážkovým správaním väčšiny. Pozitívne príklady však tiahnú, to všetko, čo dosiahli však nezískali hneď a nezískali to vďaka dobročinnosti iných. Byť Rómom – s tým súvisia práva i povinnosti. V prvom rade sa zdôrazňovalo, že je potrebný vlastný záujem a pričinenie. Samé majú skúsenosť s tým, že nie je ľahké vyjsť z prostredia, ktoré je úplne ľahostajné k základným spoločenským návykom. Rómka Janka v rozčúlení sa neštíti ani vyjadrenia, že nenávidí Cigáňov na „cukrovare“. „Žijú tam ako indiáni! Matka tam fetuje a dieťa sa na ňu pozerá – to je život?“ „Prečo nie je v meste nejaká iniciatíva, aby sa pomohlo Rómom. Peňazí na šport a fontány je, ale pre niečo iné, napríklad pre slobodné matky nie?“ ozývalo sa. Nakoniec sa však aj tak musí začať všetko zdola. Medzi sebou sa snažili nájsť líderku, možno by pomohla rómska poslankyňa v mestskom zastupiteľstve. Kto teda urobí prvý krok?