om regióne jedna z najdlhšie trvajúcich v histórii. Pri optimálnom počasí v predchádzajúcich rokoch nám žatevné práce trvali 10 - 12 dní, v tomto roku rovný mesiac. Daždivé počasie síce hektárové výnosy veľmi neovplyvnilo, avšak výrazne sa podpísalo na nižšej kvalite. V roku 2003 bol priemerný hektárový výnos hustosiatych obilnín 3,93 t; 2004 - 5,08 t; 2005 - 5,05 ton. Najviac to z kvalitatívnej stránky postihlo pšenicu a jačmeň. Bánovský okres je v konfigurácii od 220 m nadmorskej výšky do 550 m a to sa prejavuje aj v hektárových výnosoch, respektíve ich rozdielnosti. K absolútnej špičke okresu dlhodobo patrí PD Prusy, kde bol tohtoročný priemerný hektárový výnos viac ako 6,07 t. V tomto duchu možno hovoriť o PPD Rybany a PD Pravotice. Na druhej strane len ťažko hodnotiť podstatne vyššie položené PD Uhrovec a PD Slatina nad Bebravou, kde vplyvom predĺženej žatvy zaznamenali veľké škody, ktoré im spôsobila lesná zver. Napríklad z uhrovského chotára na niektorých parcelách zberali iba slamu. Poškodenie predstavovalo 80 - 90 %. Som však rád, že sa nám darilo pri pestovaní repky ozimnej. Na výmere 1 355 ha sme dosiahli priemerný hektárový výnos viac ako 3,4 tony, čo nás zaraďuje medzi popredné okresy v tejto plodine na Slovensku. Pri pšenici zo 4 025 ha výmery bol priemerný výnos 5,51 t/ha, jačmeň 2 706 ha - 4,62 t, raž - 3,10 tony, ovos 2,87 tony. Na menšej výmere sme u triticale dosiahli výnos 3,4 tony. Túto obilninu pestujú vo vyšších polohách.Žatvu, i keď to znie pre niekoho ironicky, s príchodom septembra máme za sebou, ale je tu najvyšší čas na začatie sejby repky ozimnej, ktorú plánujeme pestovať na takmer 1 500 ha ploche. Následne začína príprava na zber slnečnice a cukrovej repy ako aj založenie novej budúcoročnej úrody“.
Autor: vo
